Čierne korenie

Čierne korenie je plod piepra čierneho (Piper nigrum), ktorý je zberaný v nedozretom stave a používa sa ako korenie. Pochádza z Indie, kde sa užíval už v staroveku, dnes sa však dováža z rôznych tropických krajín. Je to najpoužívanejšie korenie, používané vo všetkých kuchyniach. Plody piepra sa zbierajú v rôznych stupňoch zrelosti a prechádzajú iným procesom spracovania, čo poskytuje viac druhov na použitie v kuchyni:

• Čierne korenie (fermentované nedozreté zelené bobule).
• Biele korenie (oddelenie červených šupiek úplne zrelých bobúľ).
• Zelené korenie (rýchlo usušené nedozreté bobule).

Piepor čierny je vždy zelená popínavá rastlina, ktorá vzdialene pripomína chmeľ. Dorastá do dlžky až 15 metrov a môže sa dožiť až 60 rokov.

Korenie do Európy priviezol Alexander Veľký po svojej výprave do Indie. Po dlhé storočia bolo veľmi drahé a rastlina bola v Európe neznáma, po prvýkrát ju popísal vo svojom cestopise Marco Polo.

Pri príprave jedál sa môžme tiež stretnúť s farebným korením, čo je zmes čierneho, bieleho, zeleného a rúžového korenia.

Verilo sa, že korenie podporuje telesné žiadosti,^{[chýba zdroj]} preto mala stredoveká cirkev voči nemu výhrady a bolo zakázané ho používať v kláštoroch. Nahrádzaný bol preto plodmi drmka, nazývaného mníšske nebo kňažské korenie, ktoré údajne žiadosti tlmilo. Niektoré národy sú známe nadmerným užívaním korenia, príkladom môže byť napríklad Bulharsko, kde je súčasťou takmer všetkých národných jedál, ako je napríklad kebapčeta. Známe je rovnako tak aj miestne ľudové prirovnanie „Koreníš ako Kănčev“, kedy bol tento nižší šľachtic známy svojou spotrebou tohto korenia rovnako, ako svojich mileniek.

Hoci sa dnes korenie takmer výhradne používa k príprave slaných jedál a mias, v minulosti sa pridával aj do perníkov.

• ROMVÁRY, Vilmos. Koreniny a pochutiny v domácnosti. 4. vyd. [s.l.] : Alfa, 1990. 336 s. ISBN 80-05-00262-9.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pepř černý na českej Wikipédii.