Toto je článok o textilnom vlákne. O botanickom rode pozri Ľan (rod).
Rozkvitnuté ľanové pole (s vlčími makmi v popredí)
Ľanové textilné vlákno sa získava zo stonky ľanu siateho (lat.: Linum usitatissimum L.). V surovom ľane tvoria jednotlivé 20 – 50 mm dlhé vlákna zväzok s dĺžkou 50 – 90 cm.
Vývoj od pradávna po dnešok
Najstaršie nálezy ľanových výrobkov pochádzajú asi zo 7. tisícročia pred Kr., podľa niektorých údajov z Južnej Ameriky, podľa iných z Iránu. Do Európy sa ľan dostal asi o 4 tisíc rokov neskôr (nález vo Švajčiarsku). Na konci 18. storočia sa ľan v Európe s 18% (vlna 78%) významne podieľal na celkovej spotrebe textilných vlákien.[1]
V roku 2009 sa celosvetová ročná produkcia ľanových vlákien (vrátane kúdele) dala odhadnúť na 0,5 milióna ton (asi 0,6% všetkých textilných vlákien). Čína sa na výsledku podieľala 50% a EÚ 47%.[2] Z celosvetovej osevnej plochy siateho ľanu (cca 320 000 ha) pripadlo na EÚ v posledných rokoch necelých 40%,[3] Na Slovensku bolo v roku 2006 zaznamenaných 4100 ha.[4]
Drhlen - hustý železný hrebeň, ktorý slúžil k ručnému odsemeňovaniu ľanu
Napríklad v roku 2003 sa v EÚ získalo zo 102 000 hektárov cca 190 000 ton vláken, z ktorých bolo použité:
Elementárne vlákno je v priemere o niečo dlhšie a s 5 – 8 cN /dtex pevnejšie ako napríklad bavlna. Pevnosť za mokra sa zvyšuje až o 20%. Vlákna majú malú pružnosť a dobrú vodivosť tepla. Výrobky z ľanu majú studený ohmat, dobre znášajú pranie, ale majú silný sklon k krčivosti.[7]
Produkcia v Česko-Slovensku
V Česko-Slovensku bol ľan významnou poľnohospodárskou plodinou najmä v zemiakárskych a podhorských oblastiach. Za prvej republiky došlo k najväčšiemu rozmachu pestovania ľanu v roku 1925, kedy bolo nanovo vysiate 24 731 hektárov, výnos pozberaného ľanového vlákna predstavoval 13 070 ton.[8] V roku 1929 poklesla osevné plocha ľanu na 18 783 hektárov a klesajúcu produkciu v nadväznosti na dovoz zo zahraničia riešila vtedajšia Poslanecká snemovňa.[9] K rozvoju pestovania ľanu došlo aj po 2. svetovej vojne, výroba sa znovu zvyšovala až do 80. rokov 20. storočia, kedy bolo nanovo vysiate až 25 tisíc hektárov.[10]
Od začiatku 90. rokov 20. storočia sa vplyvom otvárania sa trhu západnej Európe a vplyvom nerovnakých podmienok v poľnohospodárstve plocha pestovaného ľanu neustále znižovala.
Vlastnosti a použitie priadze
Ľanové priadze sú o 20 – 30% pevnejšie ako priadza z bavlny a za mokra sa ich pevnosť zvyšuje o ďalších 30%. Typická je nerovnomernosť („ľanový“ vzhľad v tkanine), tvrdý omak a malá ťažnosť (2 – 5%).
Tkaniny sa vyrábajú najčastejšie v plátnovej alebo keprovej väzbe, známe sú však aj výrobky z žakarových strojov. Na osnovu sa dajú použiť len veľmi rovnomerné, drahé priadze, preto sa v tkaninách najčastejšie kombinuje ľanové tkanie s bavlnenou osnovou.[11]
Ľanový obrus
Použitie tkanín
Ľanové a zmesové tkaniny sa používajú na letné vrchné ošatenie a letnú obuv, na dekorácie, maliarske plátno a väzbu kníh. Tradičné prestieradlá, obrusy a utierky z ľanových tkanín sú stále častejšie nahradzované lacnejšími výrobkami z bavlny a umelých vlákien.
Menšia časť priadzí sa používa na výrobu obuvníckych šijacích nití.
