3. návštevná expedícia (skrátene EP-3; rus. Третья экспедиция посещения, ЭП-3) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) bola krátkodobá výprava troch kozmonautov - Jurija Gidzenka, Roberta Vittoriho a Marka Shuttlewortha - na stanici, ktorej hlavnou úlohou bola zámena lode Sojuz slúžiacej ako záchranný čln pre stálu posádku stanice.
Posádka
Hlavná
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Záložné
Priebeh výpravy
Prípravy
Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz. Sojuzy bolo nutné po pol roku striedať a vykonať striedanie bol hlavná úloha krátkodobých návštevných expedícií. Tretie striedanie bolo naplánované na prelome apríla a mája 2002.
V máji 2001 sa ESA dohodla s Roskosmosom na pravidelnej účasti európskych astronautov v návštevných expedíciach.[1] K letu v apríli-máji 2002 bol určený taliansky astronaut ESA Roberto Vittori, jeho misia dostala názov „Marco Polo“ (rus. Марко-Поло).
Vittori začal výcvik v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) vo Hviezdnom mestečku v auguste 2001 spoločne so skúseným Jurijom Gidzenkom, majúcim za sebou už dva lety do vesmíru, a juhoafrickým podnikateľom Markom Shuttleworthom, ktorý si cestu do kozmu hradil sám.[2]
Priebeh letu
Trojica Gidzenko, Vittori, Shuttleworth odštartovala do vesmíru 25. apríla 2002 z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TM-34.[3] Po dvoch dňoch samostatného letu sa 27. apríla o 7:55 UTC spojili so stanicou.[3]
Po spojení sa kozmonauti privítali so stálou posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali vedecký program. Ruskí kozmonauti pokračovali v štúdiu správania prachových častíc vo vysokofrekvenčnej plazme v experimente Plazmový kryštál a venovali sa výskumu látkovej výmeny v ľudskom organizme v priebehu adaptácie na podmienky kozmického letu – experiment Biotest MBI-7.[4]
Roberto Vittori sa venoval experimentom CHIRO – štúdium vplyvu beztiaže na skracovanie svalov a motorickú pohyblivosť rúk astronauta, VESTA – vyhodnotenie estetických, hygienických a tepelných vlastností odevov pre dlhodobý pobyt vo vesmíre, ALTEINO – výskum vplyvu ťažkých nabitých častíc kozmického žiarenia na stav centrálnej nervovej sústavy človeka počas kozmického letu, a BMI – testovanie prenosného prístroja na meranie krvného tlaku a srdcového rytmu.[4][5]
Aj "kozmický turista" Mark Shuttleworth mal pripravený vedecký program. Odborníci juhoafrických univerzít pripravili pokusy CCE, zameraný na sledovanie vplyvu kozmického letu na srdcovo-cievny systém a kostrové svalstvo človeka s cieľom vypracovania nových metód fyzickej prípravy na let, SPC (príprava monokryštálov bielkovín) a ESDC (výskum vplyvu kozmického letu na rast bunkových kultúr embryonálnych buniek cicavcov). Inštitúty geografie a oceánografie Ruskej akadémie vied pripravili sledovanie rastu fytoplanktónu v oceáne pri pobreží Juhoafrickej republiky (experiment Plankton-Linz) a pre výučbový program RKK Energija predvádzal správanie sa predmetov v beztiaži.[4]
Po týždennom pobyte na ISS sa dňa 5. mája 2001 o 0:31 UTC posádka 3. návštevnej expedície v Sojuze TM-33 odpútala od stanice a o 3:51 UTC pristála v severnom Kazachstane. [3]
Referencie
- ↑ More missions for Europeans Astronauts [online]. ESA, rev. 2002-04-23, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: rev. 2009-05-23, [cit. 2010-02-18]. Kapitola Mark Richard Shuttleworth. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b c HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2002-11-10, [cit. 2010-02-18]. Kapitola Sojuz TM-34. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c VÍTEK, Antonín. SPACE 40. Veľká encyklopédia družíc a kozmických sond [online]. Praha: rev. 2009-06-28, [cit. 2010-02-19]. Kapitola 2002-020A - Sojuz-TM 34. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Mission experiments in focus [online]. ESA, rev. 2002-04-23, [cit. 2010-02-19]. Dostupné online. (po anglicky)
