V roku 1913 získal Nobelovu cenu za navrhnutie oktánovej konfigurácie tranzitných kovových komplexov. Bol prvým anorganickým chemikom, ktorý Nobelovu cenu získal, a do roku 1973 aj jediným.[1]
Životopis
Narodil sa ako syn továrnika J.A. Wernera a Jeanne Tesche v Mulhouse v Alsasku. Tu aj začal navštevovať školu. Počas štúdia prejavil záujem o chémiu a keď dovŕšil vek 18 rokov pripravil svoj prvý experiment. Od roku 1885 do 1886 bol na vojenčine v Karlsruhe, počas toho navštevoval prednášky na Technickej strednej škole, neskôr na Federálnej Technickej strednej škole v Zürichu. V tom istom roku získal diplom Technickej chémie. Počas jeho štúdií bol ovplyvnený profesorom A. Hantzschom. V 1889 sa stal asistentom profesora v laboratóriách v Zürišskej strednej škole a začal spolupracovať s profesorom Hantzschom vo výskume.
