Konštruktérska dvojica Beneš–Hajn sa do histórie česko-slovenského letectva zapísala radom na svoju dobu odvážnych jednoplošníkov. Prvou – a hneď úspešnou – konštrukciou ich Spoločnosti pre opravu a výrobu lietadiel s r. o. Avia bol v roku 1920 dolnoplošník BH.1 Experimental. Keď sa po úprave na dvojmiestny stal v nasledujúcom roku suverénnym víťazom svojej triedy v Okružnom lete republikou, potvrdil správnosť zvolenej koncepcie. Dobré vlastnosti športového lietadla priviedli konštruktérov k odvážnej myšlienke postaviť stíhací jednoplošník, úplne odporujúci predstavám armádneho velenia. Ich trúfalosť prišla v pravý čas, pretože starnúci lietadlový park bolo potrebné rýchlo doplniť, a tak bola Avii zadaná objednávka na stavbu prototypu.
Pod označením Av.B.3.01 vzlietol 16. decembra1921. Skúšobný pilot B. Munzar si už pri prvom 25-minútovom lete dovolil urobiť na nevyskúšanom lietadle tri premety. Pri ďalších skúšobných letoch dosiahol prototyp rýchlosť 222,626 km/h a do výšky 6900 m vystúpal za 27 min 30 s.
Aj keď bol prototyp pri havárii zničený, bola v Avii povolená stavba náhradného stroja a v decembri 1922 objednalo MNO desať sériových lietadiel Av.B.3. Vojenskej správe boli predané na jeseň nasledujúceho roku.
Lietadlá, v armáde označované B.3, mali veľmi citlivé riadenie a za každú chybu v pilotáži sa pomstili. Po niekoľkomesačnom pobyte u 1. leteckého pluku v Kbeloch boli pridelené leteckému učilišťu v Chebe. Žiaci si pochopiteľne s lietadlami nedokázali poradiť lepšie ako skúsení piloti, a tak došlo k niekoľkým haváriám, po ktorých boli poškodené lietadlá postupne vyradené.