Bazilika svätých Petra a Pavla

	Bazilika svätých Petra a Pavla
	bazilika minor
	Patrocínium: sv. Peter a Pavol, apoštoli
Štát	Česko
Kraj	Praha
Mesto	Praha
Mestská časť	Praha 2
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	česká
- arcidiecéza	Pražská arcidiecéza
- vikariát	III. pražský vikariát
- farnosť	Římskokatolická farnost u kostela svatého Petra a Pavla Praha-Vyšehrad
Súradnice	50°03′52″S 14°25′04″V / 50,06438°S 14,41784°V
Architekti	Josef Mocker, František Mikš
Štýly	gotika, neogotika
Výstavba
- dokončenie	1903
	Česko s vyznačenou polohou kostola
	Poloha v rámci Prahy (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Church of Saints Peter and Paul (Vyšehrad)
	Webová stránka: https://www.kkvys.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 50°03′52″S 14°25′04″V / 50,06438°S 14,41784°V

Bazilika svätých Petra a Pavla (iné názvy: kapitulský chrám svätých Petra a Pavla, kostol svätého Petra a Pavla) je novogotická sakrálna stavba, postavená na mieste pôvodnej románskej trojloďovej baziliky, neskôr barokového kostola, na historickom hradisku Vyšehrad v rovnomennej mestskej časti Prahy. Je to významná cirkevná a kultúrna pamiatka.

Chrám s charakteristickou dvojicou štíhlych veží tvorí výraznú stavebnú dominantu vyšehradského návršia; vďaka svojej polohe na mieste úzko spätým s najstaršími českými národnými dejinami je dodnes hojne navštevovanou pamiatkou.

Od roku 2003 je bazilikou minor.

Stavebná história chrámu

Miesto, na ktorom kostol stojí, bolo od 9. storočia, centrom moci rodiaceho sa ranostredovekého českého štátu. Prvý kostol zasvätený svätým Petrovi, Pavlovi a Klimentovi I. dalo na spomínanom mieste postaviť české přemyslovské knieža a neskorší prvý český kráľ Vratislav II., keď v roku 1068 preniesol sídlo kniežacej moci z hradu na Vyšehrad. Takmer súčasne pri ňom založil kapitulu. Nový kostol bola typická románska trojloďová bazilika s troma apsidami. V chráme bola zriadená i krypta ako pohrebisko Přemyslovcov.

Vratislavov syn Soběslav I. dal okolo roku 1129 kapitulný kostol prestavať a nákladne vybaviť. Chrám dostal arkádové preddvorie, nový trámový strop a strechu. Interiér sa zaskvel v celej kráse novými maľbami a podlahou z dlaždíc. Priestor osvetľoval nový luster v tvare koruny zhotovený zo zlata, striebra a bronzu.

Po Soběslavovej smrti však jeho nástupca Vladislav II. opäť preniesol panovnícke sídlo na hrad a Vyšehrad spolu s kapitulným chrámom začal upadať. Osudným sa pre kostol stal rok 1249, kedy vyhorel. Tento dátum súčasne znamenal začiatok rozsiahlej opravy, či skôr gotickej prestavby chrámu. Postupovala však veľmi pomaly, pretože až v roku 1273 začali práce na vztyčovaní strechy. Dokončenie prestavby prebehlo až v prvých desaťročiach 14. storočia a to najmä zásluhou Elišky Přemyslovnej. Kostol sa zmenil na gotickú sakrálnu stavbu s dlhým presbytériom (podľa neskorších archeologických výskumov mal kostol dĺžku stodesať metrov). Za panovania Eliškinho syna Karola IV., veľkého ctiteľa přemyslovských tradícií, v snahe navrátiť Vyšehradu jeho niekdajšiu slávu, pristúpilo sa k stavbe nového, vrcholne gotického chrámu, ktorý sa od západu pripojil k existujúcej ranogotickej bazilike. Neznámy autor vytvoril trojloďovú baziliku s predsieňou podľa juhofrancúzskeho vzoru. Tento chrám sa stal miestom vystavenia tela zomrelého Karola IV. 1. decembra 1378. Ešte trikrát bol tento chrám svedkom pohrebných osláv – 8. januára 1387 tu bola vystavená mŕtva kráľovná Johanna Bavorská a dvakrát tu vystavovali telo jej manžela a českého kráľa Václava IV. (v roku 1419 a 25. júla 1424). Udalosť roku 1424 sa konala uprostred ruín kostola, keď ho predtým, 1. novembra 1420, Pražania po obsadení Vyšehradu, zničili. Okrem kostola bola zničená a navždy stratená i krypta Přemyslovcov.

Po dlhých desaťročiach bol kostol až v roku 1495 provizórne opravený a vysvätený. No už v roku 1503 sa časť stavby zrútila. Vzhľadom na finančné ťažkosti kapituly sa k oprave pristúpilo až o šesťdesiat rokov neskôr. Zaklenutím hlavnej lode bol poverený taliansky staviteľ Ulrico Aostalis. Kostol po dokončení opravy vydržal asi sto rokov, kedy sa pristúpilo k ďalšej prestavbe. Vplyv nastupujúceho barokového slohu sa podieľal na zmene vzhľadu stavby. Pôvodná goticko-renesančná klenba hlavnej lode bola nahradená kupolami. Stavba sa zaskvela novým priečelím s malebným štítom. Kostol dostal čisto barokový vzhľad – bol bez veží, iba s neďaleko stojacou zvonicou. V júli 1730 bol opäť vysvätený.

Ani táto podoba chrámu nebola však konečná. Už v roku 1877 sa český architekt Josef Mocker zaoberal plánmi na prinavrátenie kostolu gotického vzhľadu. Už o tri roky nato sa začala nákladná regotizácia, trvajúca do roku 1894. Po prebudovaní bočných lodí, novom zaklenutí hlavnej lode, vybudovaní nového priečelia, pristúpilo sa i k výmene barokového zariadenia, ktoré bolo nahradené novogotickým. V roku 1898 kostol dostal novú výmaľbu. Mocker sa dokončenia prestavby nedožil – zomrel v roku 1898. Tú dokončil jeho nasledovník František Mikš v roku 1903 vybudovaním dvoch, pre chrám charakteristických, šesťdesiat metrov vysokých veží. Stavba, ktorá je skĺbením Mockerovej novostavby a architektonických častí z Karolovej doby, tvorí dnes jednu z výrazných dominánt pravobrežnej Prahy. V rokoch 1981 – 1987 bol chrám generálne zrekonštruovaný a bol urobený aj archeologický výskum.

Opis stavby

Západne orientované hlavné priečelie chrámu má tri portály, ktorých brány sú zdobené českými levmi a moravskými orlicami. V tympanóne stredného, hlavného portálu, vyzdobeného okrem českých levov i znakmi vyšehradskej kapituly, je umiestnený reliéf Posledného súdu. Po stranách veľkého okna sa nachádzajú mozaikové postavy patrónov kostola a nad nimi, v nikách štítu sochy Ježiša Krista a oboch svätcov.

Z pôvodného barokového zariadenia kostola sa zachovali iba kanovnícke lavice na chóre. Zvyšok mobiliáru, tu umiestnený pri regotizácii, vznikol podľa Mockerových návrhov. Pôvodné barokové obrazy, mimoriadne cenné, boli zachované. Podľa Mockerovho návrhu vznikol tiež hlavný oltár z roku 1887, doplnený reliéfnymi portrétmi prorokov, svätých Petra, Pavla, Cyrila, Metoda a skupinou Kalvárie (dielo viedenského sochára R. Dorera). Na južnej stene presbytéria visí ranobarokový obraz Panny Márie, zaujímavý tým, že zachytáva veľké množstvo svätcov, medzi nimi i troch najvýznamnejších českých patrónov sv. Václava, sv. Víta a sv. Ludmilu.

K hlavnej chrámovej lodi sa na severnej a južnej strane ako pozostatok chrámu Karola IV. pripájajú bočné lode, z ktorých každá má päť kaplniek. V severnej lodi sú to kaplnka Bolestnej Panny Márie, kde na novogotickom oltári je plastika Piety z konca 19. storočia, kaplnka sv. Jána Krstiteľa s obrazom tohto svätca z druhej polovice 17. storočia, kaplnka sv. Jána Nepomuckého s barokovým obrazom svätca od Karla Škrétu ml., kaplnka sv. Anny a kaplnka sv. Františka z Assisi s doskovým oltárom s výjavmi zo života svätca. Na záveternej stene ľavej lode sa nachádza baroková nástenná maľba, predstavujúca pravdepodobný vzhľad predhusitského Vyšehradu.

Súčasťou južnej bočnej lode je tiež päť kaplniek, všetky s novogotickým mobiliárom. Od vchodu smerom k hlavnému oltáru je prvou kaplnka sv. Klimenta s pozoruhodnou relikviou, tzv. rakvou sv. Longina, masívnym kamenným sarkofágom s ostatkami rímskeho vojaka, údajne očitého svedka Kristovho ukrižovania, pochádzajúcim z 11. alebo 12. storočia. Ďalej nasledujú kaplnka českých patrónov s obrazom sv. Václava, kaplnka sv. Márie Magdalény, kaplnka Panny Márie Dažďovej, kde do oltárneho retábula je vsadený gotický doskový obraz Panny Márie, zvanej Dažďová. Ide o kópiu cenného obrazu (originál je v zbierkach pražskej Národnej galérie), pravdepodobne ešte vlastníctva Karola IV. a neskôr Rudolf II. Obraz býval nesený v procesiách prosiacich za dážď a údajne vždy pomohol (odtiaľ jeho názov). Poslednou kaplnkou je kaplnka sv. Jozefa so zvyškami gotických nástenným malieb. V závernej stene južnej lode je vchod do kaplnky Panny Márie Šancovnej. Kaplnka tu stála už v čase existencie barokového kostola ako kaplnka sv. Anny z roku 1740. Nové zasvätenie získala kaplnka zo zaniknutej kaplnky pri vyšehradských hradbách.

V pravej veži sú zavesené chrámové zvony, pochádzajúce ešte z barokovej zvonice. Prvý, svätý Peter a Pavol bol uliaty v r. 1584 a druhý je z r. 1621. V ľavej veži je od roku 2001 inštalovaná zvonkohra.

Ku kostolu sv. Petra a Pavla prilieha Vyšehradský cintorín, miesto uloženia ostatkov významných českých osobností.

V rokoch 1988 – 1994 prebehla dôelžitá reštaurácia chrámového interiéru.

Význam kostola ocenila i Svätá stolica, keď v roku 2003 pápež Ján Pavol II. povýšil vyšehradský chrám na baziliku minor.