Beriev A-50EI Indických vzdušných sílBeriev A-50 ruských vzdušných sílČelný pohľad na Beriev A-50 na výstave MAKS 1997
Beriev A-50 (rus. Šmeľ (čmeliak), v kóde NATO: Mainstay) je lietadlo včasnej výstrahy a riadenia (AWACS) vyvinuté spoločnosťou Beriev v bývalom ZSSR. V sovietskom letectve nahradilo stroje Tupolev Tu-126, ktoré boli zaradené do služby ešte v polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia. A-50 môžu byť použité na detekciu a sledovanie vzdušných cieľov, ale aj hladinových plavidiel. Získané informácie sú následne poskytované automatizovaným systémom riadiacich a veliteľských stanovíšť ruských ozbrojených síl.
Vznik a vývoj
Na začiatku 70. rokov 20. storočia sa ukázalo, že lietadlá Tu-126 plniace úlohy protivzdušnej obrany už nespĺňajú dobové požiadavky sovietskej armády. Vybavené radarovým systémom Liana nielen že nemohli konkurovať najnovším americkým lietadlám Boeing E-3A, ale ani neboli schopné sledovať vzdušné ciele letiace v malých výškach na pozadí Zeme. Uznesením ústredného výboru strany bola konštrukčná kancelária pod vedením A. K. Konstantinova (v závode Beriev) v roku 1973 poverená skonštruovať lietadlo A-50.
Hoci lietadlo vychádzalo konštrukčne zo stroja IL-76, i tak bolo potrebné vykonať veľké množstvo úprav, čo zabralo 5 rokov práce. Prvý prototyp A-50 tak vzlietol až 19. decembra 1978, pričom let vykonal ešte bez namontovaného rádiolokátora. Štátne skúšky A-50 vybaveného rádiolokátorom začali 16. augusta 1979. Sériová produkcia lietadiel sa rozbehla v decembri 1984 a trvala až do roku 1992. Skúšobná prevádzka A-50 prebiehala v rokoch 1985-1989. K oficiálnemu zaradeniu lietadiel do služby došlo v roku 1989, kedy začali postupne nahrádzať zastarané Tu-126.
Dňa 10. septembra 2007 sa začalo testovanie zmodernizovaného lietadla na verziu A-50M. V lietadle došlo k výmene zastaraných analógových prístrojov za digitálne elektronické zariadenia, čím sa výrazne zlepšilo spracovanie informácií a zároveň skrátila doba potrebná na ich spracovanie.[1]
Posledná modernizovaná verzia známa tiež ako A-50U, bola ohlásená už v roku 1995, ale jej testovacia fáza sa začala až v roku 2008. Prvé stroje zmodernizované na tento štandard vstúpili do služby v roku 2011 a s ich použitím sa ráta až do roku 2020.[2]
Konštrukcia a vlastnosti
Lietadlá A-50U sú vybavené radarovým varovaným a navádzacím systémom Šmel-M od spoločnosti Vega. Základom tohto systému je:
radarová stanica,
systém odovzdávania dát stíhacím lietadlám,
digitálny počítač,
identifikčné zariadenie IFF – priateľ alebo nepriateľ,
riadiace rádiové spojenie na koordináciu stíhačiek,
kódovaný komunikačný systém,
zariadenie pre rádiové spojenie,
telemetria,
zariadenie na registrovanie dát.
Radarový systém má schopnosť sledovať 50 až 60 (vo vylepšenom prevedení údajne až 150) cieľov súčasne a navádzať na 10 až 12 stíhacích lietadiel naraz. Celková hmotnosť rádioelektronického komplexu je 20 t. Rádiolokačná stanica pracuje v centimetrovom pásme a je schopná detegovať:
ciele vo veľkosti stíhačky letiace v malej výške na pozadí Zeme do vzdialenosti 200 – 400 km,
ciele vo veľkosti stíhačky letiace vo vysokej nadmorskej výške do vzdialenosti 300 – 600 km,
O pohon sa starajú 4 turboventilátorové motory D-30KP, každý s ťahom 117,7 kN. Tie umožňujú A-50 letieť maximálnou rýchlosťou 800 km/h a dosihnuť výšku až 12 000 m. Hliadkovanie sa zvyčajne uskutočňuje v nadmorskej výške 5 000−10 000 m.
Nasadenie
A-50 letiaci nad Moskvou počas osláv Dňa víťazstva nad fašizmom
Po svojom zaradení do služby operovala letka 16 až 25 lietadiel A-50 zo základní na pobreží Baltského mora. Po rozpade Sovietskeho zväzu boli lietadlá presunuté severnejšie na základňu Pečora. V súčasnosti sú všetky stroje trvalo dislokované na základni Ivanovo-Severnij a podľa potreby premiestňované na patričné predsunuté letiská. Lietadlá A-50 sa často zúčastňujú aj cvičení ruského letectva na Ďalekom východe. Počas vojny v Perzskom zálive lietali dve ruské A-50 v oblasti Čierneho mora a monitorovali aktivity vo vzdušnom priestore.
Začiatkom apríla 2000 si India prenajala od Ruska dve lietadlá A-50 a počas júla 2000 boli nasadené pozdĺž hraníc s Pakistanom, aby zistili, na akú vzdialenosť sú schopné identifikovať ciele.[4]
Vojna v Čečensku
Od 21. decembra 1994 boli do bojovej zóny nasadené lietadlá A-50 a ruská armáda získala úplné radarové pokrytie nad územím Čečenska a nad priľahlými oblasťami. Poskytovali tak podporu stíhačkám MiG-31 a Su-27, ktoré nad Čečenskom hliadkovali a snažili sa zabrániť vytvoreniu vzdušného koridora na dodávku zbraní alebo posíl.[5]
Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Bašára al-Assada
Koncom decembra 2015 začali lietadlá A-50 poskytovať podporu ruským stíhačkám pôsobiacim v Sýrii. Beriev A-50 bol prvýkrát spozorovaný nad severozápadnou Sýriou 27. decembra. Lietadlo letelo nad uvedeným územím vo výške 6 km po dobu štyroch hodín. Nie je známe, že by nejaké ruské lietadlá včasnej výstrahy a riadenia boli dislokované na niektorej zo základní v Sýrii. Pravdepodobnejšie je, že vzlietajú zo základne na ruskom území, akou je napríklad letisko v Mozdoku. Ako uviedol zdroj z ministerstva obrany Spojeného kráľovstva, ruské stroje A-50 sa nesnažili ožarovať radarom lietadlá RAF ani ďalších krajín západnej koalície, lietajúce v sýrskom vzdušnom priestore.[6]
Varianty
A-50M – modernizácia pôvodnej A-50, ktorá zahŕňa vylepšenia rádiolokačného, komunikačného, navigačného systému, ako aj systému vlastnej ochrany.
A-50EI – modernizácia, ktorá bola určená pre Indické vzdušné sily. Táto verzia vznikla v spolupráci s Izraelom, ktorý dodal rádiolokátor Phalcon.
A-50U – modernizácia A-50 určená pre ruské letectvo, ktorá je vybavená lepším rádiolokátorom, novším počítačovým systémom, družicovou navigáciou a CRT obrazovky boli nahradené LCD displejmi.[7] V porovnaní s A-50M je radar A-50U ľahší a schopný lepšie detegovať strely s plochou dráhou letu, helikoptéry a ostatné nízko letiace vzdušné ciele. Nový variant sa od predchádzajúcich strojov líši aj tým, že v lietadle pribudol odpočinkový priestor pre posádku, jedáleň a pohodlné WC.[8]
Indické vzdušné sily – v marci 2004 podpísala India zmluvu na nákup 3 lietadiel A-50EI, ktoré jej boli dodané v rokoch 2009 – 2010. Vo februári 2017 objednala India ďalšie dve lietadlá A-50EI.[9]
Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie – k októbru 2016 disponovali 14 lietadlami A-50M a 4 modernizovanými strojmi A-50U. Minimálne 2 lietadlá A-50M by mali byť v rezerve.[10]
Špecifikácie
Orthographically projected diagram of the Beriev A-50.
.jpg)
_RP63598.jpg)
