Brigitte Margret Ida Mohnhauptová (* 24. jún 1949, Rheinberg) je bývalá nemecká teroristka, ústredná predstaviteľka 2. generácie Frakcie červenej armády (RAF).
Narodila sa v meste Rheinberg v Severnom Porýnií-Vestfálsku. Po rozchode rodičov v r. 1960 vyrastala so svojou matkou. Zmaturovala v roku 1967 na gymnáziu v Bruchsali a následne sa prihlásila na štúdium žurnalistiky a histórie na Filozofickej fakulte Mníchovskej univerzity. V rokoch 1968-1970 bola vydatá za svojho spolužiaka a ľavicového radikála (neskôr tiež člena RAF) Rolfa Heisslera. Spolu s ním sa aktivizovala v miestnej ľavicovej scéne, zúčastnila sa viacerých demonštrácii proti vojne vo Vietname.
Mohnhauptová sa spolu s priateľkou Irmgard Möllerovou pridala k prvej generácii Frakcii červenej armády už v r. 1971, no v tom čase ešte v skupine nehrala podstatnú úlohu. 9. júna 1972 bola zatknutá vBerlíne a pre členstvo v kriminálnej organizácií, falšovanie dokumentov a držanie zbraní bola odsúdená na necelých 5 rokov väzenia. Krátko po smrti Ulrike Meinhofovej v r. 1976 bola Mohnhauptová presunutá na jej miesto do prísne stráženej väznice Stammheim, kde bola v kontakte s Andreasom Baaderom, Gudrun Ensslinovou a ďalšími poprednými členmi 1. generácie RAF. Predpokladá sa, že práve oni ju podporovali a trénovali k tomu, aby sa stala vedúcou líderkou 2. generácie.
Mohnhauptová bola prepustená 8. februára 1977 a následne sa pripojila späť k RAF. Zohrala kľúčovú rolu v udalostiach tzv. Nemeckej jesene v r. 1977. Išlo o vraždy generálneho prokurátora Siegfrieda Bubacka, bankára Jürgen Ponta a o únos a vraždu priemyselníka Hanns-Martin Schleyera. Jednoznačne sa však dokázala jej priama účasť len na Schleyerovom únose (spolu s ďalšími asi 20 členmi RAF) a na vražde Jűrgena Ponta (spolu s Christianom Klarom a Susanne Albrechtovou), no aj tu nie je jasné, kto z nich na Ponta vystrelil.
11. mája 1978 bola Mohnhauptová spolu s ďalšími tromi členmi RAF zadržaná v Záhrebe v bývalej Juhoslávii. Keďže rokovania o ich vydaní do Západného Nemecka zlyhali, umožnila im juhoslovanská vláda odchod do krajiny podľa ich vlastného výberu. 17. novembra 1978 preto odleteli do Adenu v Jemene. V r. 1979 sa Mohnhauptová tajne vrátila späť do Nemecka, kde spoluorganizovala napr. neúspešný atentát na vtedajšieho vrchného veliteľa NATO Alexander Haiga z 25. júna 1979. Posledný útok, na ktorom sa dokázala jej priama účasť, bol neúspešný raketometný útok na auto amerického generála Fredericka Kroesena z 15. septembra 1981.
11. novembra 1982 bola Mohnhauptová spolu s Adelheid Schulzovou zatknutá v skladisku zbraní RAF v lese neďaleko Frankfurtu špeciálnou jednotkou GSG 9. 2. apríla 1985 bola odsúdená na päťnásobný doživotný trest odňatia slobody.
Bola umiestnená vo väznici Aichach, odkiaľ bola 25. marca 2007 podmienečne prepustená.
Externé odkazy
