Challenger 2

Challenger 2

Všeobecná charakteristika
Posádka	štyria
Dĺžka	10,8 m (s kanónom) 8,3 m korba
Šírka	3,52 m
Výška	2,5 m
Hmotnosť
Pancier a výzbroj
Pancier	Chobham/Dorchester Level 2
Hlavná výzbroj	L30A1 kalibru 120 mm kanón 52 nábojov
Druhotná výzbroj	1 x spriahnutý guľomet L94A1 EX-34 kalibru 7,62 mm 1 x guľomet L37A2 vo veliteľskej kupole
Pohyblivosť
Motor	Vznetový Perkins CV-12 1,200 hp (895 kW)
Zavesenie
Rýchlosť na ceste	59 km/h (cesta))
Výkon/hmotnosť	19,2 hp/tona
Dosah	450 km

FV4034 Challenger 2 je britský stredný, alebo hlavný bojový tank (MBT), ktorý v súčasnosti používajú britské a ománske ozbrojené sily. Bol vyvinutý v britskej firme Alvis Vickers (ktorá je dnes súčasťou BAE Systems Land and Armaments). Svoju službu začal v roku 1998 britskou armádou. Používal sa napríklad na vojenské operácie v Bosne a v Kosove. Dokonca sa stihli zapojiť i do operácií v Iraku. Do roku 2002 sa vyrobilo 386 kusov.

Vznik a vývoj

Nástupcu Challengeru 1 začala začala súkromná spoločnosť Vickers Defence Systems (teraz BAE Systems Land & Armaments) vyvíjať na základe oficiálnych špecifikácií už v roku 1986. Spoločnosť predložila svoje plány na Challenger 2 britskému ministerstvu obrany a v januári 1989 získala 90 miliónov libier na vývoj a zhotovenie demonštrátoru. Testovací program špecifikoval, že musia byť dosiahnuté tri míľniky, ktoré musia splniť celkovo 11 kritérií od roku 1989 a 1990. V júni 1991 sa uskutočnil porovnávací test s tankami Leopard 2A5 a Abrams M1A2. Na základe týchto testov si britské ministerstvo obrany objednalo 140 tankov v hodnote 520 miliónov libier. O tri roky neskôr podpísalo zákazku na ďalších 268 vozidiel v hodnote 800 miliónov libier. Challenger 2 vstúpil do služby v roku 1998.

Konštrukcia

Korbou a podvozkom sa Challenger 2 podobá svojmu predchodcovi (Challenger 1), ale ide v podstate o novú konštrukciu. Na prvý pohľad je možné od seba oba tanky rozoznať podľa pancierovania, ktoré kryje termálny zameriavač TOGS (Thermal Observation and Gunnery Sight) umiestnený u Challengera 2 priamo nad hlavňou (Challenger 1 ho má na pravej strane veže).

Na rozdiel od všetkých ostatných súčasných tankov armád NATO (aj iných tankov 3. generácie) je Challenger 2 vyzbrojený kanónom s drážkovanou hlavňou. Ide o 120mm delo L30A1 s hlavňou o dĺžke 55 kalibrov. Dôvodom pre voľbu drážkovanej hlavne je fakt, že britská armáda dáva prednosť munícii HESH (High-Explosive Squad Head) pred prieraznou APFSDS. Granáty HESH majú vyšší dostrel (až 8 km) a sú účinné proti budovám a slabo pancierovaným cieľom – ktoré sú pri charaktere súčasných operácií prevažujúce. Okrem kanónu nesie tank koaxiálny guľomet L94A1 kalibru 7,62 mm a L37A2 rovnakého kalibru umiestnený nad poklopom nabíjača.

Posádka Challengeru 2 je štvorčlenná - pozostáva z veliteľa, strelca, nabíjača/operátora a vodiča. Tank je vybavený počítačom kanadskej spoločnosti Computing Devices Co a pracuje s bojovým informačným a riadiacim systémom PBISA (Platform Battlefield Information System Application). Veliteľ má k dispozícii panoramatický zameriavač SAGEM VS 580-10, ktorý je stabilizovaný gyroskopom a spojený s laserovým diaľkomerom. Strelec má stabilizovaný primárny zameriavač s laserovým diaľkomerom v rozsahu od 200 do 10 000 m. Nechýba ani termovízny systém TOGS II od Thalesu s nočným videním, ktorý zobrazuje informácie na zameriavači a monitoroch strelca a veliteľa.

Tank Challenger 2 má veľmi dobré pancierovanie veže a korby - používa kompozitný pancier Chobham či Dorchester L2. Okrem pasívnej ochrany je tank vybavený explozívnym reaktívnym pancierom účinným proti RPG, ktorý bol rozšírený v rámci jednej z posledných modernizácií s názvom „Streetfighter“.

Pohon tanku zabezpečuje dieselový dvanásťvalcový motor Perkins CV12-6A s výkonom 890 kW. Ten umožňuje tanku s bojovou hmotnosťou 75 ton dosiahnuť na ceste rýchlosť až 59 km/h a v teréne 40 km/h. Vďaka palivovej kapacite 1 592 litrov je jeho maximálny dojazd pri jazde na ceste 450 km a 250 km pri jazde v teréne. S externými palivovými nádržami je jeho dojazd 550 km. Challenger 2 dokáže bez prípravy zdolať 60° svah, 0,9 m vysokú vertikálnu prekážku, 2,34 m širokú priekopu alebo bez prípravy brodiť vodu hlbokú 1,07 m.

Bojové nasadenie

Operácia Trvalá sloboda

V marci 2003 nasadilo Spojené kráľovstvo 120 svojich tankov Challenger-2 do ofenzívy v Iraku. Operovali v okolí Basry, kde poskytovali neustálu palebnú podporu pozemným jednotkám. Počas obliehania tohto mesta vyraďovali z boja väčšinou tanky T-54/55. Kvôli nedostatku mestského bojového vybavenia sa však neodvážili sa vojsť dovnútra mesta. Počas tejto operácie sa nestratila britská armáda v boji ani jeden Challenger. Dňa 6. apríla 2007 však bolo zaznamenané jedno zranenie vodiča pri výbuchu improvizovaného výbušného zariadenia. V dôsledku priateľskej streľby z iného Challengeru 2 došlo k strate jediného tanku. Náboj HESH zasiahol otvorenú kupolu veliteľa a úlomky a výbuch zabili dvoch členov posádky. Následný požiar odpálil muníciu, čo malo za následok úplné zničenie tanku.

Tanky Challenger 2 pomerne odolné voči protitankovým raketám z RPG. Jeden Challenger bol zasiahnutý 14 strelami zo systémov RPG a MILAN, ale poškodený bol iba zameriavací systém. V auguste 2006 v al-Amarah zasiahla raketa z RPG-29 spodnú časť priestoru pre vodiča, ktorý bol spolu s ďalšími dvoma členmi posádky zranený. Tank sa však podarilo dostať mimo nebezpečenstva.^[1]

Používatelia

Omán: v roku 1993 kúpil 18 tankov.
Spojené kráľovstvo: z celkového množstva 386 tankov prevádzkovala britská armáda k marcu 2023 227 kusov.^[2]
Ukrajina: 27. marca 2023 získala ukrajinská armáda od Spojeného kráľovstva 14 tankov.^[3]

Referencie

↑ Challenger 2 [online]. tanks-encyclopedia.com, [cit. 2023-03-28]. Dostupné online.
↑ assets.publishing.service.gov.uk, [cit. 2023-03-28]. Dostupné online.
↑ Ukrainian troops return home after Challenger 2 tank training in UK. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2023-03-26. Dostupné online [cit. 2023-03-28]. ISSN 0261-3077.