Charizma (gr.) je súbor vlastností uznávaných okolím, na základe ktorých sa človek s takýmito vlastnosťami môže stať vodcom ovplyvňujúcim svojím konaním široké vrstvy bez toho, aby ho formálne ustanovili ich predstaviteľom (napr. M. K.Gándhí).
Vlastnosti charizmatických osobností
Charizmu osobnosti vnímajú ľudia ako vyžarovanie, ktoré vychádza zvnútra, extrémny šarm a schopnosť očariť, mimoriadnu príťažlivosť, obrovskú schopnosť medziľudskej komunikácie a presvedčivosti.
Podľa profesora Richarda Wisemana má charizmatická osobnosť tieto vlastnosti:
- sama cíti silné emócie
- dokáže ich vyvolať aj v ostatných ľuďoch
- bez problémov odoláva vplyvom ostatných ľudí
Napriek tomu, že charizmatickí jedinci dokážu v druhých vyvolať obrovské emócie, sami väčšinou vyžarujú neobyčajný pokoj, dôveryhodnosť, asertivitu, dominantnosť, sú voči iným pozorní a vnímaví. Takmer vždy vynikajú v komunikačných schopnostiach..
Možnosti zvýšenia charizmy
Slovo charizma pochádza z gréckeho slova (kharisma) a v preklade znamená "udelenie milosti".
Nemecký sociológ, Max Weber, považuje charizmu za jednu z troch autorít (patrí sem tradičná, právna a charizmatická autorita). Podľa neho je charizma definovaná nasledovne:
"Určitá kvalita ľudskej osobnosti, na základe ktorej sa odlišuje od ostatných ľudí a jedinec je považovaný za obdareného nadpozemskými silami alebo schopnosťami, ktoré sa odlišujú od zvyšku ľudstva. Na základe toho je človek obdarovaný týmito vlastnosťami považovaný za vodcu."
I keď charizmu dotyčnému pripisuje jeho okolie, dnes prevláda názor, že charizma je schopnosť, ktorá sa dá naučiť a vycvičiť netreba si protirečiť.
Zneužitie vplyvu charizmy
O zvýšenie vplyvu na okolie prostredníctvom charizmy sa usilujú mnohokrát politici, kazatelia, umelci, tvorcovia programov v masovokomunikačných médiách, tréneri a všetci tí, čo sa zaujímajú o schopnosť viesť ľudí. Osobnú charizmu je možné využiť na dosahovanie najrôznejších cieľov. Je však namieste opatrnosť: Zo života i z histórie sú známe aj mnohé prípady zneužitia charizmy s katastrofálnymi následkami zo strany vodcov (napr. Adolf Hitler).
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.