Francúzska nová vlna je pojem vo francúzskej kinematografii typický pre roky 1958 až 1973.[1][2][3][4] Ide o voľné časové obdobie, ktorého začiatok ale najmä koniec nemusia mať striktne uvedené ohraničenie.
Vlna vznikla v prostredí filmových kritikov, ktorí začali tvoriť filmy.[3] Hlavnou témou je kritika žánrového klišé.
Novú vlnu rozprúdilo televízne vysielanie a v rokoch 1959 až 1960 prinieslo 67 nových francúzskych režisérov a debutovalo približne 160 tvorcov.[5]
Vo filmoch novej generácie prevládal ostrejší štýl, rebelskosť, drsnosť, radikálnosť[9] ale aj umeleckosť, poetickosť a prípadná psychologická autentickosť. Ďalším typickým znakom sú neštudíjne podmienky a nízkorozpočtové náklady. V niektorých typoch filmoch bolo zvykom aj bezprostrednejší štýl rozprávania, nedejovosť alebo neprofesionálni herci.[10] Začiatkom 70. rokoch bolo hnutie už na ústupe a to najmä pre menšiu konzistentnosť a súdržnosť spôsobenú polarizovaním Francúzska politickými dôvodmi. Dôsledkom tohto obdobia vzniklo viac odvážnejších projektov, ktorých by realizácia v minulosti nebola možná. Tým pádom bolo možné nakrúcanie a distribuovanie filmov akými boli erotické, super-drsné alebo tzv. vandalské.[8]:167