Gemerikum

Geológia Západných Karpát

Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina Flyšové pásmo Bradlové pásmo Pásmo jadrových pohorí Veporské pásmo Gemerské pásmo Meliatske pásmo Bükkské pásmo Bakonské pásmo Zemplínske pásmo
Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu
Oravikum Váhikum Tatrikum Subtatranské príkrovy Čertovická línia Fatrikum Veporikum Lubenícko-margecianska línia Gemerikum Hronikum Rožňavská línia Silicikum Meliatikum Turnaikum Bükkikum Transdanubikum Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán Čorštynská elevácia Váhický oceán Alcapa Meliatsko-halstattský oceán
Portál vied o Zemi

Gemerikum je najvrchnejšia tektonická jednotka Centrálnych Západných Karpát, tvorená prevažne paleozoickými, menej mezozoickými horninami, na ktoré je viazaná podstatná časť rudného bohatstva Slovenska.^[1] Svojim vekom, horninovým zložením aj metamorfózou sa výrazne odlišuje od ostatných západokarpatských jednotiek. Gemerikum má charakter antiklinória, v strede ktorého sa nachádzajú staršie, po okrajoch mladšie horniny. Buduje Spišsko-gemerské rudohorie, hlavne rozsiahly masív Volovských vrchov a tzv. západogemerskú ostrohu (južnú časť Revúckej vrchoviny)^[2]. Gemerikum je vo svojej severnej oblasti čiastočne nasunuté na veporikum, kde je ohraničené lubenícko-margecianskou líniou. Na západe, v oblasti Muránskej planiny, Stratenskej hornatiny a Galmusu aj na juhu v oblasti Slovenského krasu je prekryté príkrovmi meliatika, silicika a miestami aj turnaika (napr. tektonické polokno Turnianskej kotliny).

Gemerikum bolo podobne ako ostatné predmezozoické celky Západných Karpát postihnuté hercýnskym vrásnením, tvorilo však len okrajovú vetvu orogénu, a preto nebolo natoľko postihnuté metamorfózou. Pri alpínskej orogenéze bola metamorfóza opäť pomerne slabá (fácia zelených bridlíc)^[3]. Je podobné napr. grazskému paleozoiku východoalpského Grauwackenzone.

Označenie gemerikum (pôvodne gemeridy) je odvodené od študovaných typových oblastí na Gemeri.

Geologická stavba

Podľa staršieho členenia sa v gemeriku rozlišovali dve jednotky (tiež skupiny alebo série) staršia gelnická (so stratigrafickým rozsahom od kambria po silúr) a mladšia rakovecká (devón).^[4]^[5] Novšie členenie vyzerá nasledovne:

Severné gemerikum obsahuje paleozoické sedimenty oceánskej kôry flyšovej povahy ako aj porfýry, miestami sa vyskytujú lydity

rakovecká jednotka (dávnejšie označovaná fylit-diabázová séria), tvorená nízkometamorfovanými fylitmi a diabázmi
klátovská jednotka (predtým označovaná ako rulovo-amfibolitová séria a považovaná za súčasť rakoveckej skupiny), obsahuje metamorfózou silne zasiahnuté bázické vulkanity

Na severné gemerikum nasadá sedimentárny obal, ktorý predstavujú dve spodnokarbónske obalové jednotky:

črmeľská skupina, ktorú tvoria vulkanosedimentárne formácie s magnezitmi
ochtinská skupina, podobná predošlej sa nachádza v kontakte s veporikom. Je typická polohami magnezitov, ktoré vznikli premenou vápencov a dolomitov (so skamenelinami trilobitov, brachiopódov a koralov), nachádzajúcich sa v súčasnosti už len v ich podloží.^[6]
dobšinská skupina v severnej časti severného gemerika, tvorená klastikami a karbonátmi
krompašská skupina permského veku, tvorená karbonátmi a ryolitmi

Južné gemerikum je tvorené hlavne vulkanoklastikami staršieho paleozoika. Tvorí podstatnú časť povrchovej stavby gemerika a je v ňom patrný alpínsky klivážový vejár. Tvorí ho:

gelnická (nikedy tiež volovecká) jednotka, najrozsiahlejšia časť gemerika, je tvorená staropaleozoickými usadenými a vulkanickými horninami, obsahujúcimi najstaršie nájdené makrofosílie Západných Karpát
štóska jednotka tvorené premenenými flyšovými sedimentami a zriedkavými metabazaltmi^[7]

Sedimentárny obal gelnickej a štóskej jednotky tvoria permsko-triasové horniny gočaltovskej skupiny, ktorá sa skladá z nasledovných jednotiek:

rožňavské súvrstvie tvorené spodnopermskými sivými a červenými pieskovcami
štítnické súvrstvie tvorené vrchnopermskými až spodnotriasovými lagunálnymi a plytkovodnými bridlicami, evaporitmi a karbonátmi

Iné delenie^[8] člení gemerikum na rad príkrovových jednotiek, z juhu na sever sú to:

medzevský príkrov
jedľovecký príkrov
humelský príkrov
prakovský príkrov
mníšanský príkrov
kojšovský príkrov
rakovecký príkrov
črmeľský príkrov

Gemerické prevažne slabometamorfované sekvencie sú intrudované hercýnskymi granitoidmi, ktoré vystupujú na povrch pri Zlatej Idke, Poproči, Hnilci a Betliari.^[9]

Referencie

↑ Mišík, M., 1976, Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.
↑ HUDECOVÁ, M. Stručný prehľad geologickej stavby Slovenska [online]. infovek.sk, [cit. 2010-06-06]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
↑ Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001, Geológia Slovenska. Archivované 2011-07-19 na Wayback Machine Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
↑ Ivanička, J., Snopko, L., Snopková, P., Vozárová, A., 1989: Gelnica Group - Lower Unit of Spišsko-gemerské rudohorie Mts. (West Carpathians) Early Palaezoic. Geologický zborník - Geologica Carpathica, 40, 4, 483 - 501.
↑ Bajaník, Š., Vozárová, A., Reichwalder, P., 1981: Litostratigrafická klasifikácia rakoveckej skupiny a mladšieho paleozoika v Spišsko-gemerskom rudohorí. Geol. Práce Správy, 75, 27 - 56.
↑ Vozárová, A., Vozár, J., 1988, Late paleozoic in Western Carpathians. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 303 s.
↑ Maheľ, M., 1986, Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
↑ Grecula, P., 1982, Gemerikum - segment riftogenného bazénu Paleotethýdy. Mineralia Slovaca Monografia, Alfa, Bratislava, 363 s.
↑ Kamenický, J., Kamenický, L., 1955: Gemeridné granity a zrudnenie Spišsko-gemerského rudohoria. Geol. Práce, Zošit, 41, s. 1 — 73