Igor Kišš

Igor Kišš
slovenský evanjelický teológ a filozof
Narodenie	21.7.193221. júl 1932 Uhrovec, Česko-Slovensko
Úmrtie	15. január 2018 (85 rokov) Bratislava, Slovensko
Profesia	evanjelický kňaz, teológ a filozof
Biografický portál

Dr.h.c. prof. ThDr. Igor Kišš (* 21. júl 1932, Uhrovec – † 15. január 2018, Bratislava) bol slovenský evanjelický farár, teológ a filozof upriamujúci sa na otázky morálnej teológie a filozofie.^[1]

Bol farárom v Bzinciach pod Javorinou, v Petržalke, v Šahách a vo Veľkých Levároch. V roku 1980 sa stal docentom na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte, v roku 1987 bol vylúčený zo školy, bol mu odňatý titul docenta a mal zákaz publikovať v ČSSR.

Po páde komunizmu sa v roku 1991 mohol znovu vrátiť na Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského a tu sa po druhýkrát habilitoval v odbore systematická teológia a bol vedúcim Katedry systematickej teológie (1991 – 1996) a dekanom fakulty (1997 – 2003). Je autorom koncepcie evanjelických anglických bilingválnych gymnázií na Slovensku. Je odborníkom na Martina Luthera, dogmatiku a etiku. V roku 1997 bol inaugurovaný za profesora teológie. Bola mu udelená zlatá medaila Univerzity Komenského a rakúsky prezident Thomas Klestil mu v roku 2004 udelil Čestný kríž 1. triedy za vedu a umenie a r. 2013 mu Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici udelila čestný doktorát (Dr.h.c.). Zaslúžil sa o historické spracovanie evanjelickej sociálnej etiky, reorganizáciu evanjelického školstva a vybudovanie evanjelickej vojenskej pastoračnej služby na Slovensku.^[2] Etiku prednášal na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v rokoch 1997 – 2006, kedy odišiel na dôchodok. Ako prívrženec kresťanského realizmu sa usiloval podložiť sekulárne riešenia všeľudských otázok teologickými argumentmi. Vo svojej tvorbe vychádzal predovšetkým z nemeckého myšlienkového prostredia, osobitne z nemeckej luteránskej teológie, najmä zo samotného Luthera. Z najnovších nemeckých teológov naň vplývali Paul Tillich, Dietrich Bonhoeffer, čiastočne Karl Barth a Albert Schweitzer. Nechal sa však inšpirovať okrem Biblie aj myslením Pierra Teilharda de Chardin, J. A. Komenského (najmä jeho Všenápravou), ako aj niektorými pravoslávnymi, židovskými a arabskými zdrojmi. Nie sú mu cudzie ani najnovšie výsledky prírodných vied, najmä fyziky, biológie, astronómie a medicíny.

• Christologické podmienky správneho postoja kresťana k svetu. In: Před VI. valným shromážděním Světové rady Církvi. Praha, 1983.
• Človek ako spolutvorca stvorenia. In: Tvorba, 1991, č. 5, s. 5 – 6.
• Náboženstvo a svetový étos. In: Tvorba, 1994, č. 5.
• Náboženstvo: morálka strachu, alebo lásky a údivu? In: Tvorba, 1995, č. 1.
• Deontológia alebo teleológia v etike. In: GLUCHMAN, V. (ed.): Hodnoty a súčasné etické teórie. Prešov, 1996, s. 133 – 139.
• Sociálna etika. B 1997 (2. rozš. vyd., Bratislava, 2006).
• Dogmatika. Bratislava, 2000.
• Kreacionizmus alebo evolucionizmus? In: Dogmatika. Bratislava, 2000, s. 39 – 45.
• Rešpektovanie priestorov stvorenia – podmienka trvale udržateľného rozvoja. In: Trvale udržateľný život? (zborník z konferencie). Zvolen, 2000, s. 7 – 13.
• Ježišova kázeň na vrchu v živote kresťana. Bratislava, 2002.
• (ed.): Analógia medzi nebom a zemou (zborník z konferencie). Bratislava, 2003.
• Filozofické prvky v Lutherovej etike. In: Gluchman, V. (ed.): Dejiny etiky I. Prešov, 2003, s. 311 – 320.
• Snahy o humánnejší svet v náboženskej filozofii. In: Cirkebné listy, 2009, č. 10.
• Symbol raja ako vyjadrenie Božej destinácie stvorenia. In: Cirkevné listy, 2010, č. 4.

• In: MÜNZ, T.: Súčasná luteránska filozofia na Slovensku. In: Filozofia, 1998, č. 6, s. s. 337 – 345.
• GLUCHMAN, V.(rec.): Systematický pohľad na otázky sociálnej etiky (I. Kišš). In: Filozofia, 2007, č. 10, s. 940 – 942.
• In: LETZ, J.: Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy, 2010, s. 293 – 296, 325.
• MASARIK, Albín: Analýza nekérygmatických komponentov pohrebných kázní prof. Igora Kišša. Banská Bystrica : PF UMB a OZ Pedagóg, 2008. 160s. ISBN 978-80-8083-547-7