2. júl: Na základe údajov z ďalekohľadov VLT a Chandra astronómovia zverejnili štúdiu, ktorá ukazuje, že galaktické kozmické žiarenie je silne urýchľované v pozostatkoch zaniknutých hviezd. Pri tomto urýchlení získali protóny, ktoré žiarenie tvoria, oveľa väčšiu energiu, než akú by im dokázal dodať najväčší pozemský urýchľovač LHC (Large Hadron Collider). Protóny urýchlila podľa všetkého chýbajúca energia v príliš chladnom zvyšku po supernoveRCW 86.[1]
13. júl: Podľa článku publikovaného v Science Express sa už prvé hviezdy vo vesmíre mohli vytvárať ako dvojhviezdy a nie ako osamelé hviezdy. Vyplýva to z rozsiahlych počítačových simulácií ranného vesmíru. Dvojhviezda sa začala tvoriť v jednej z piatich simulácií.[2]
17. júla: NASA zverejnila prvé snímky povrchu Mesiaca vytvorené sondou LRO (Lunar Reconnaissance Orbiter), ktoré zachytávajú miesta pristátí pilotovaných kozmických lodí programu Apollo. Na snímkach sú viditeľné štartovacie časti lunárnych modulov, ktoré zostali na povrchu a dlhé tiene, ktoré vrhajú. V mieste pristátia Apolla 14 sa dajú zreteľne vidieť dokonca aj stopy astronautov.[4]
21. júl: V atmosfére Jupitera sa objavila nová tmavá škvrna. Na základe snímok infračerveného teleskopu na Mauna Kea sa predpokladá, že tento úkaz je následkom kozmickej zrážky Jupitera s iným telesom. Je možné, že ide o dopad kométy, podobný zrážke kométy Shoemaker-Levy 9 s Jupiterom v roku 1994.[5]
Snímka tmavej škvrny na Jupiteri z HST
23. júl: Hubbleov vesmírny ďalekohľad urobil snímku novej tmavej škvrny v Jupiterovej atmosfére. Táto snímka je zároveň prvým vedeckým pozorovaním, ktoré prebehlo od opravy ďalekohľadu v máji 2009. Urobila ju nová kamera ďalekohľadu WFC3 (Wide Field Camera 3). Na detailnej fotografii sa dá pozorovať zmena tvaru škvrny.[6]
28. júl: Dvojica sond STEREO urobila prvé trojrozmerné pozorovanie slnečnej erupcie. Sondy STEREO sú umiestnené na obežnej dráhe okolo Slnka a cieľom ich dvojročnej misie je študovať slnečné javy, najmä výrony koronálnej hmoty (CME) a pochopiť mechanizmus ich vzniku.[7]
29. júl: Podľa najnovších zverejnených výpočtov je doba rotácie Saturna okolo jeho osi kratšia, než sa doteraz predpokladalo. Aktuálna perióda rotácie je 10 hodín 34 minút a 13 sekúnd, čo je asi o päť minút menej, než hovoril predchádzajúci predpoklad. Dobu rotácie vypočítal tím astronómov z Oxford University a University of Louisville na základe infračervených snímok zo sondy Cassini.[8]
