Share to: share facebook share twitter share wa share telegram print page

Jaseň štíhly

Jaseň štíhly

Burgwald, Nemecko
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Fraxinus excelsior
L.

     Pôvodné rozšírenie.
✖ Izolované populácie.
▲Introdukcia a naturalizácia (synantropia).
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jaseň štíhly (lat. Fraxinus excelsior) je listnatý strom z čeľade olivovité (Oleaceae). Je to európsky druh[2]. Rastie od východu z Kaukazu a pohoria Alborz na najsevernejší výskyt v regióne Trondheimsfjord v Nórsku.[3][4] Tento druh má veľké množstvo kultivarov a údajne je naturalizovaný na Novom Zélande a v rozptýlených lokalitách v Spojených štátoch a Kanade.[5][6][7]

Opis

Samčie kvety.
Plody, strapce s nažkami.

Ide o veľký listnatý strom rastúci do výšky 12 až 18 m (výnimočne do 43 m) s priemerom [Kmeň (stonka)|kmeňa] do 2 m (výnimočne na 3,5), s vysokou a úzkou korunou.[2] Kôra na mladých stromoch je hladká a svetlošedá. Na starých stromoch sa stáva hustou s vertikálnymi prasklinami. Výhonky sú silné, zelenošedé, s čiernymi púčikmi (ktoré sa odlišujú od väčšiny ostatných druhov jaseňa, ktoré ich majú sivé alebo hnedé).

Zložené listy sú protistojné nepárno perovité, dlhé 20 až 35 cm, so 7 až 13 lístkami s hrubo zúbkovanými okrajmi, vajcovité až úzko eliptické, dlhé 3 – 12 cm a široké 0,8 – 3 cm, uložené na hlavnej stonke.[2] Lístky majú hlavné stredné rebro s bielymi chĺpkami na spodnej strane.[8] Nemá prílistky (stipulae)[2]. Tieto vlastnosti ho odlišujú od jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia), ktorá má listy uložené alternatívne so spárovanými prilístkami. Listy sú často posledné, ktoré sa otvárajú na jar, a prvé, ktoré padajú na jeseň, ak nenastane skorý mráz; nemajú výraznú jesennú farbu, často padajú matne zelené.

Kvety sa tvoria v krátkych metlinách, otvárajú sa na jar pred listami a nemajú žiadny kvetný obal (periant). Samičie kvety sú o niečo dlhšie ako samčie kvety, tmavo purpurové, bez okvetných lístkov a sú opeľované vetrom. Samčie aj samičie kvety sa môžu vyskytovať na tom istom strome, ale je bežnejšie nájsť kompletne mužské a ženské stromy. Strom, ktorý je jeden rok kompletne samčí, môže na druhý rok produkovať samičie kvety a naopak.[9] Plod je nažka dlhá 2,5 – 4,5 cm a široká 5 – 8 mm, najprv zelená potom svetlohnedá. Často visí v súplodiach aj cez zimu.[10] Plody strom prvýkrát produkuje vo veku 20 až 40 rokov (optimálne 40 až 100 rokov).[9] Ak sú plody zozbierané a zasadené, keď sú ešte zelené a nie úplne zrelé, ihneď vyklíčia, avšak akonáhle sú plody hnedé a úplne zrelé, budú klíčiť až 18 mesiacov po zasiatí (t. j. až kým neprejdú dve zimy).[11]

Korene rastú rýchlo, aby využili veľký objem pôdy a pioniersky potenciál tohto druhu. Môžu mať rádius od kmeňa až štyrikrát väčší ako koruna.[9] Zriedka sa dožíva viac ako 250 rokov (predpoklad 200 až 300.[9]) Existuje však veľa exemplárov, ktoré sa datujú na 200 až 250 rokov a existuje niekoľko viac ako 250-ročných. Najväčší je v Clapton Court v Anglicku s obvodom kmeňa 9 metrov. V Derbyshire existuje niekoľko jedincov s obvodom nad 4,5 metra. V oblasti Bradfield Woods, Suffolk je kopicovaný jaseň štíhly s priemerom kmeňa 5,6 m a vekom 1000 rokov.[9]

Rozšírenie

Pochádza z Európy od severného Španielska do Ruska a z južnej Fennoškandinávie do severného Grécka.[2] Je považovaný za pôvodný druh v juhozápadnej Ázii od severného Turecka na východ ku Kaukazu a Alborzu. Najsevernejšie miesto výskytu je v regióne Trondheimsfjord v Nórsku[3][4]. Je hojne pestovaný a údajne naturalizovaný na Novom Zélande a v rozptýlených lokalitách v Spojených štátoch a Kanade.

Rastie ako pôvodný na celých Britských ostrovoch, najmä na vápencoch, ako aj v severnom Škótsku, kde je najsevernejší výskyt na Britských ostrovoch, na vápencoch v lokalite Rassal Ashwood.[12] Je hojne sadený aj na ostatných lokalitách.[13]

Slovensko

Na Slovensku je rozšírený po celom území, nepatrí medzi hlavné dreviny.[14] Spolu so zriedkavejším jaseňom mannovým tvoria 1,5 a 2 % plochy lesnej pôdy.[14] Tvorí dôležitú súčasť lužných a sutinových lesov. Ako prímes je aj v dubovo-hrabových a bukových lesoch.[15]

Ekológia

Vyskytuje sa na širokom spektre pôdnych typov, ale je spojený hlavne so základnými pôdami na vápencových substrátoch. Dáva prednosť vlhkým pôdnym typom.[8] Je obyčajne obmedzený teplotou, preto sa vo väčšine Európy nenachádza vo vyšších chladných polohách. Hoci v Iráne môže dosiahnuť výšku 2 000 m n. m. Mladé stromy sú tieňomilné, ale staršie stromy sú náročnejšie na svetlo.[15] Má rýchly rast, môže sa správať ako pioniersky a invázny druh[16] a konkurovať buku a dubu, ktoré majú neskorší nástup na rast a dlhší vek.[17].

Mykoríza je vnútorného arbuskulárneho typu, v ktorom huba rastie v tkanivách koreňa; tvorí rozvetvené stromové štruktúry v bunkách koreňovej kôry. Na rozdiel od iných druhov rodu Fraxinus, F. excelsior netvorí ektomykorízu.[2].

Biological Records Centre v Spojenom kráľovstve zaznamenalo 111 druhov hmyzu a roztočov, ktoré sa na jaseni živia, z týchto je 29 špecifických pre jaseň. Ďalších šesť je špecifických pre jaseň a príbuzného z čeľade Oleaceae zob vtáčí (Ligustrum vulgare)[18]. Množstvo motýľov (Lepidoptera) používa tento jaseň ako zdroj potravy[19]. Jedným príkladom motýľa živiaceho sa na jaseni je mora jaseňová (Atethmia centrago). Larvy sa zavŕtajú do púčikov, a keď sa neskôr vyliahnu, kŕmia sa kvetmi a listami.[20] Ďalšia mora, ktorá spôsobuje zahnednutie listov, (aj na Ligustrum ovalifolium a orgováne) je psotka orgovánová (Gracillaria syringella). Larvy zvyčajne tvoria epidermálnu galériu (t. j. kŕmenia sa v liste), čo vedie k hnedým škvrnám a čiernym cestičkám. Neskôr sa vytvoria dva kužele tvorené sklopením hrotu listu smerom dole[21][22].

V Británii bolo na jaseni zaznamenaných 14 hálok, pričom ide o hrčku, ktorá vznikla ako reakcia na dráždenie hmyzom.[23]

Chradnutie

Chradnutie spôsobuje huba Hymenoscyphus fraxineus,[24]. Chradnutie sa začalo objavovať v roku 1992 v Poľsku, pôvodca bol objavený v roku 2006. Od roku 2008 sa choroba prejavuje aj na ostatných miestach v Európe (22 krajín). Huba napáda drevo hostiteľa, odumiera kambium. Huba spôsobuje širokú škálu príznakov: odumieranie mladých a malých výhonov, zasychanie konárov, lézie v okolí púčikov, nekróza dreva, predčasné opadávanie listov a iné.[14]. Výskum genetiky odolnosti jaseňa štíhleho ukázal, že odolnosť sa v európskych populáciách vyskytuje, ale v testovaných vzorkách nebola bežná, ani silná.[25][26][27][28] Huby sa cez nepoškodenú kôru dostávajú ťažko. Dôvodom na infekciu často býva poškodenie kôry z dôvodu ohryzania zverou, počasím alebo parazitmi.[14]

Genóm

Genóm jaseňa štíhleho je sekvenovaný dvomi skupinami vedcov v Spojenom kráľovstve. Skupina na Univerzite v Queen Mary University of London vedená Richardom Buggsom sekvenuje samoopeľovacích potomkov stromu z Worcestershire, organizácie Earth Trust[29]. Skupina v John Innes Centre a The Genome Analysis Centre, ktorú vedie Allanom Downie sekvenuje „strom 35“ z Dánska, ktorý objavil Erik Kjar, ktorý prežil 8 rokov chradnutia[30].

Použitie

Dyha.
Replika karosérie vozidla Volvo ÖV 4, vytvorená hlavne z jaseňového dreva.

Odolnosť a rýchly rast z neho urobili dôležitý zdroj dreva pre drobných hospodárov. Na vidieku bol pravdepodobne najuniverzálnejším drevom s rozsiahlym využitím. Až do druhej svetovej vojny sa stromy často kopicovali v desaťročných intervaloch, aby poskytli trvalo udržateľný zdroj dreva pre palivo a žrďovinu pre stavbu a stolárstvo[31]. Farba dreva sa pohybuje od krémovo bielej až po svetlohnedú a jadro dreva môže byť svetlohnedé až tmavohnedé (vytvára sa za 35 až 40 rokov[32]). Jaseňové drevo je tvrdé a veľmi odolný, s hrubou otvorenou štruktúrou a hustotou 710 kg/m3[33]. Má jasne ohraničené letokruhy.[32] Chýba mu však prirodzená odolnosť voči rozkladu (akú má dub) a nie je tak vhodný pre stĺpy uložené v zemi. Vzhľadom na vysokú flexibilitu, odolnosť proti nárazu a odolnosť voči rozštepovaniu, je jaseňové drevo tradičným materiálom pre luky, rukoväte nástrojov (kladivá a sekery, tenisové rakety a biliardové palice). Vo veľkej miere sa používal pri stavbe prvých lietadiel. Bol bežne používaný v surovom stave na výrobu stoličkových kostier, do ktorých boli vložené iné drevá alebo látky (napríklad tie, ktoré vyrobil Philip Clissett, pozri aj The English Regional Chair[34]). Časti boli obrábané na stĺpových sústruhoch alebo tvarované obojručnými nožmi.

Jaseň štíhly je dôležitou zložkou lesných pasienkov, európskeho systému, v ktorom otvorené lesy poskytujú útočisko a krmivo pre pasúce sa zvieratá[12]. Bol často kopicovaný a skracovaný v živých plotoch, o čom svedčia niektoré obrovské kmene, objavujúce sa vo výške hlavy, v častiach Británie. Jaseň v Glen Lyon (Škótsko) je pozoruhodným príkladom takéhoto skracovania. Tento strom vo veku okolo 400 až 500 rokov dosiahol obvod kmeňa 6 m[12]. . Vzhľadom na svoju elasticitu bolo jaseňové drevo bežne používané pre vychádzkové palice. Palice boli vyrezané z dreva a konce zahrievané v pare. Drevo sa potom dalo ohýbať vo zveráku, aby sa vytvorila rukoväť na palici. Farba a atraktívna štruktúra jaseňového dreva ho robia obľúbeným v modernom nábytku, ako sú stoličky, jedálenské stoly, dvere, architektonické prvky a podlahy (schodiskové stupne). Vyrábali sa z neho aj kočiare, lyže, sane, prvé karosérie[32].

Je to jediné drevo používané na výrobu hurlingovej pálky (hurley), používanej v írskom kolektívnom športe. Pálky sa vyrábajú z oddienkového výrezu (spodných 1,5 metrov stonky) a zo stromov ideálne s priemerom kmeňa 25 až 30 centimetrov. Na tento účel možno použiť len rýchlo pestovaný jaseň, ktorý je priamy a bez uzlov (hrče). Vzhľadom na nedostatok jaseňa v Írsku sa každoročne dováža viac ako 75 % dreva potrebného na výrobu 350 000 hurlingových pálok. A to najmä východoeurópskych krajín[35]. Dôležitosť jaseňa pre hurling sa odráža aj v tom, že hra sa po celom Írsku označuje ako "The Clash of the Ash" (doslova „jaseňový súboj“).

Je cenený aj ako kvalitné palivové drevo, pretože jeho drevo je tvrdé a dobre horí aj keď je čerstvo zrezané[9].

Liečivé vlastnosti

Jaseňová kôra a listy sa používajú v modernej medicíne pre svoje adstringentné a laxatívne vlastnosti[36].

V minulosti sa používal proti malárii, Arabi ho používali ako preháňadlo. Čaj z listov sa používa pre močopudné vlastnosti a proti zápche. Strom obsahuje flavonoidy, deriváty kumarínu, triesloviny, steroly, manit, glukózu, éterické oleje, Kyseliny (4-hydroxybenzoová, protokatechová, sinapová, ...)[37]

Kultivary

Jaseňová mladina

Existuje veľké množstvo kultivarov, vrátane:

  • Fraxinus excelsior 'Aurea', tradičný, pomalo rastúci, známy ako Golden Ash – nemýliť si s 'Jaspidea'[38]
  • Fraxinus excelsior 'Aurea Pendula' (Weeping Golden Ash)
  • Fraxinus excelsior 'Autumn Blaze'
  • Fraxinus excelsior 'Autumn Purple'
  • Fraxinus excelsior 'Crispa'
  • Fraxinus excelsior 'Diversifolia' (pochádza z Anglicka, známy už od roku 1789, má jednoduché listy[39])
  • Fraxinus excelsior 'Erosa'
  • Fraxinus excelsior 'Jaspidea' moderný Golden Ash. V zime sa dá ľahko spoznať podľa žltých výhonkov.[8]
  • Fraxinus excelsior 'Monophylla'
  • Fraxinus excelsior 'Nana'
  • Fraxinus excelsior 'Pendula' (Weeping Ash), jeden z najznámejších kultivarov, rozšírený počas viktoriánska éry, rastie intenzívne a vytvára atraktívny malý až stredne veľký strom s hromadou previsnutých konárov
  • Fraxinus excelsior 'Skyline'.

Galéria

  • Dva zrastené jedince.
    Dva zrastené jedince.
  • 46 m vysoký strom, Château des princes de Croÿ, Le Roeulx, Belgicko.
    46 m vysoký strom, Château des princes de Croÿ, Le Roeulx, Belgicko.
  • Starý jedinec, Belgicko.
    Starý jedinec, Belgicko.
  • listy na stonke s čiernym pukom.
    listy na stonke s čiernym pukom.
  • Kultivar Fraxinus excelsior 'Pendula', Knightshayes Court, Anglicko.
    Kultivar Fraxinus excelsior 'Pendula', Knightshayes Court, Anglicko.
  • Puky.
    Puky.
  • Kôra staršieho jedinca.
    Kôra staršieho jedinca.

Referencie

  1. ↑ IUCN Red list 2017.06. Prístup 31. augusta 2022.
  2. ↑ a b c d e f THOMAS, Peter A.. Biological Flora of the British Isles: Fraxinus excelsior. Journal of Ecology, 2016, s. 1158–1209. DOI: 10.1111/1365-2745.12566.
  3. ↑ a b Rushforth, K. (1999). Trees of Britain and Europe. Collins ISBN 0-00-220013-9.
  4. ↑ a b Den virtuella floran: Fraxinus excelsior distribution
  5. ↑ Kew World Checklist of Selected Plant Families, Fraxinus excelsior' [online]. [Cit. 2018-01-31]. Dostupné online. Archivované 2012-09-26 z originálu.
  6. ↑ Biota of North America Program, Fraxinus excelsior
  7. ↑ Altervista Flora of the United States and Canada, Fraxinus excelsior
  8. ↑ a b c ALLEN J., Coombes. Stromy. Martin : Osveta, 1996. ISBN 80-88824-15-X. s. 229
  9. ↑ a b c d e f THOMAS, Peter A.. Trees: Their Natural History. 2.. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-0-521-13358-6.
  10. ↑ Kilbracken, J. 1983. Larousse Easy way guide Trees. Larousse. ISBN 0-7523-0027 X
  11. ↑ Forestry Commission/ Edlin, H. L. Broadleaves, HMSO, 1985, s. 36
  12. ↑ a b c STIVEN, Roland; HOLL, Kate. Wood Pasture. Perth, UK : Scottish Natural Heritage, 2004. ISBN 1853973866.
  13. ↑ Online atlas of the British and Irish Flora, Fraxinus excelsior (Ash) [online]. Biological Records Centre and Botanical Society of Britain and Ireland. Dostupné online.
  14. ↑ a b c d LONGAUEROVÁ, Valéria; MAĽOVÁ, Miriam; KUNCA, Andrej; LEONTOVYČ, Roman. Poznatky z hynutia jaseňov spôsobovaného hubou Hymenoscyphus pseudoalbidus (ana. Chalara fraxinea). [online]. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online.
  15. ↑ a b RUŽEK, Ivan, BRISUDA, Jozef a NEVŘELOVÁ, Marta: Obrazový atlas drevín [CD]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodoved. fakulta, 2015. 118 s. ISBN 978-80-223-4017-5. – Skriptá. na stiahnutie >> .PDF (53 MB)
  16. ↑ BAJCAR, Vladimír; LONGAUER, Roman. Poznatky o biológii, reprodukčných procesoch a genofonde jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior L.) a jaseňa úzkolistého (Fraxinus angustifolia Vahl.) [online]. Lesnícky časopis č. 58, 3/2012, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  17. ↑ A review of European ash (Fraxinus excelsior L.): implications for silviculture Forestry, Dorota Dobrowolska1,*, Sebastian Hein, Anne Oosterbaan, Sven Wagner, Jo Clark and Jens Peter Skovsgaard (2011) doi: 10.1093/forestry/cpr001 , 2011
  18. ↑ RACKHAM, Oliver. The Ash Tree. Toller Fratrum, Dorset : Little Toller Books, 2014. ISBN 978 1 908213 14 3. S. 25-6.
  19. ↑ Archived copy [online]. [Cit. 2015-02-28]. Dostupné online. Archivované 2013-09-03 z originálu.
  20. ↑ Centre-barred Sallow Atethmia centrago [online]. [Cit. 2017-07-28]. Dostupné online.
  21. ↑ 15.014 Gracillaria syringella (Fabricius, 1794) [online]. [Cit. 2017-07-28]. Dostupné online.
  22. ↑ Atlas škodcov lesa: Psotka Gracillaria syringella Archivované 2018-09-20 na Wayback Machine, prístup 29. 1. 2018
  23. ↑ KUNA, Roman. Terminologický slovník biológie rastlín [online]. Katedra botaniky a genetiky FPV UKF Nitra, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online.
  24. ↑ synonymá Chalara fraxinea Kowalski et al. (2006) a Hymenoscyphus pseudoalbidus Queloz et al. (2011)
  25. ↑ L.G. Stener. Clonal differences in susceptibility to the dieback of Fraxinus excelsior in southern Sweden. Scandinavian Journal of Forest Research, 2012, s. 205–216. Dostupné online [cit. 2012-09-26]. DOI: 10.1080/02827581.2012.735699.
  26. ↑ E.D. Kjar. Adaptive potential of ash (Fraxinus excelsior) populations against the novel emerging pathogen Hymenoscyphus pseudoalbidus. Evolutionary Applications, 2012, s. 219–228. Dostupné online [cit. 2012-11-09]. DOI: 10.1111/j.1752-4571.2011.00222.x.
  27. ↑ L.V. McKinney. Presence of natural genetic resistance in Fraxinus excelsior (Oleraceae) to Chalara fraxinea (Ascomycota): an emerging infectious disease [online]. 2011, [cit. 2012-11-09]. S. 788–797. Dostupné online. DOI:10.1038/hdy.2010.119
  28. ↑ Performance of twenty four European Fraxinus excelsior populations in three Lithuanian progeny trials with a special emphasis on resistance to Chlara fraxinea. Baltic Forestry, 2011, s. 17–34. Dostupné online. Archivované 2018-09-04 na Wayback Machine
  29. ↑ http://www.ashgenome.org
  30. ↑ HEAP, Tom. Ash genome reveals fungus resistance [online]. bbc.com, 16.6.2013, [cit. 2018-01-30]. Dostupné online.
  31. ↑ Mabey, R. (1996). Flora Britannica. Sinclair-Stevenson Ltd ISBN 1-85619-377-2.
  32. ↑ a b c Niekoľko poznámok o dreve (III. časť) [online]. Ústredie ľudovej umeleckej výroby, [cit. 2018-01-30]. Dostupné online.
  33. ↑ Ash. Niche Timbers. Accessed 19-08-2009.
  34. ↑ COTTON, Bernard D.. The English Regional Chair. Woodbridge, Suffolk : Antiques Collectors Club, 1990. ISBN 1 85149 023 X.
  35. ↑ Teagasc Report - Ash For Hurleys. [online]. [Cit. 2018-01-31]. Dostupné online. Archivované 2007-11-22 z originálu.
  36. ↑ Common ash - Fraxinus excelsior: Technical guidelines for genetic conservation and use [online]. EUFORGEN, 2003. Dostupné online. Archivované 2016-12-20 na Wayback Machine
  37. ↑ SPOHN, Albert M.. Léčivé sromy a keře. [s.l.] : BETA Dobrovský, 2006. ISBN 80-7306-230-5. s. 180
  38. ↑ http://www.kew.org/plants-fungi/Fraxinus-excelsior.htm
  39. ↑ Dendrologie.cz Fraxinus excelsior 'Diversifolia' (pdf

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fraxinus excelsior na anglickej Wikipédii.

Kembali kehalaman sebelumnya