Ján Simor (maď. Simor János) (* 23. august 1813, Stoličný Belehrad – † 23. január 1891, Ostrihom) bol rímskokatolícky duchovný, rábsky biskup, ostrihomský arcibiskup, uhorský knieža-prímas a kardinál.
Životopis
Gymnaziálne štúdium absolvoval v Stoličnom Belehrade a Budíne. Filozofiu študoval od roku 1830 v Trnave a od roku 1833 teológiu na viedenskom Pázmaneu. 28. októbra 1836 bol vysvätený za kňaza. V roku 1841 získal doktorát z históre. V roku 1857 bol vymenovaný za biskupa v Rábe (Győr). Biskupskú vysviacku prijal 19. júna 1857 v Ostrihome. Po smrti ostrihomského arcibiskupa Ján Scitovského sa 20. január 1867 stal jeho nástupcom. Dokončil stavebné práce na ostrihomskej bazilike, založil v Ostrihome Kresťanské múzeum, ako aj samostatnú prímasskú knižnicu.
V rokoch 1869 – 1870 sa zúčastnil zasadaní 1. vatikánskeho koncilu. V roku 1873 ho pápež Pius IX. vymenoval za kardinála-kňaza s pridelil mu titulárny kostol San Bartolomeo all’Isola.[1]
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Šimor
Zdroj
VICZIÁN, János. Simor János. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-08-18]. Dostupné online. (maď.)
