Kaplnka svätého Václava (Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha)

Kaplnka svätého Václava predstavuje samostatný objekt Katedrály svätého Víta, Václava a Vojtecha. Je to zrejmé z pôdorysu, ktorý pôsobí veľmi cudzorodo. Jej poloha zaujíma miesto, kde bol pochovaný svätý Václav, už v ním založenej rotunde. Posvätnosť tohto hrobu bola akceptovaná aj pri výstavbe Spytihnevovej baziliky. Kaplnka bola dokončená v roku 1366 a vysvätená v roku 1367.^[1][2][3][4]

Analýza preukázala, že Svätováclavská kaplnka bola postavená ako samostatný celok, nenadväzovala na samotnú stavbu katedrály, no ovplyvnila jej neskoršiu dostavbu. Dokladá to aj okno, ktoré sa nachádza na východnej stene smerom do Martinickej kaplnky. Je dokázané, že tvorcom plánov kaplnky bol už samotný Matej (Matyáš) z Arrasu. Na jeho dielo nadviazal Petr Parléř, ktorý dokončením kaplnky odštartoval svoju aktivitu na Pražskom hrade. Možno teda tvrdiť, že plán kaplnky nebol striktne určený, nakoľko ju dostaval práve Peter Parléř; je možné sledovať znaky jeho tvorby, ktoré boli v danej dobe neokázalé. Parléř zo začiatku prevzal tvaroslovie svojho predchodcu, nakoľko ráz dvojdielnych okien a taktiež aj dvojboké operáky západného priečelia majú starší ráz. Štúdia J. Vitovského na základe analýzy kamenárskych značiek dokázala, že celú kaplnku stavala huta Petra Parléřa.

Odkaz na Benedikta Rieda je v kaplnke sv. Václava. Na výjave Sv. Václav rúbe šibenice, ktorý sa nachádza na západnej stene kaplnky, je palácové priečelie, ktoré je pravdepodobne najskoršou vedutou Vladislavskej sály z južnej strany. Určitá nejasnosť však môže taktiež viesť k názoru, či maliar nezachytil podobu západného paláca, ktorá sa nezachovala. Na ďalšom výjave s názvom Svätý Václav okopáva vinicu, ktorý sa nachádza na severnej stene, je v pozadí akási konfigurácia hmôt, ktoré zrejme predstavujú prvý pohľad na Pražský hrad od východu. Charakteristická je pre tento výjav silueta katedrály s oporným systémom. Obidva tieto pohľady tak predznamenávajú ďalší vývoj mestskej veduty a vytváranie typických pohľadov na Hrad, ako je možné sledovať v 16. a 17. storočí. Hlavným úmyslom tak bolo prepojiť postavu sv. Václava so súčasnou podobou hradu a prepojiť tak minulosť s prítomnosťou ako aj postavu samotného svätca s týmto miestom.

Pôdorys kaplnky má tvar štvorca. Na juhu je zlícovaný s vonkajšou stranou chórovej ochodze, na severe vystupuje pred kaplnky, ktoré sú dielom Matyáša z Arrasu, a Martinickú kaplnku, ktorá bola založená Petrom Parléřom. Západná strana vstupuje do priestoru priečnej lode.

Kaplnka je stavaná z blokového muriva, v ktorom boli ponechané len neveľké otvory dvoch vstupných portálov a niekoľkých okien. Práve toto uzavreté konštrukčné prevedenie podčiarkuje význam tohto miesta ako hrobu svätého Václava.

Riešenie klenby je nezvyčajné práve v tom, že jej nábehy sa neodvíjajú z kútov priestoru, ale sú situované v ploche jednotlivých stien. Na podlahe sú umiestnené sokle, ktoré majú dvojboký pôdorys s rovno zrezaným rohom. Navrchu sa nachádza malá rímsa, nad ktorou stúpa hmota trnože, na ktorú nasadzuje šikmá plocha so soklíkmi tvoriaca základňu zväzkových prípor klenbového nosného systému. Odtiaľ stúpajú smerom dohora zväzky subtílnych profilov, ktoré prestupujú výraznou vodorovnou rímsou, podloženou oblúčkovým vlysom, a smerujú ďalej až do klenbových nábehov. Rímsa je zložito profilovaná a oblúkový vlys, ktorý sa na ňu napája zdola, sa zhoduje s oblúkovým vlysom prístenných rebier. V rohoch kaplnky vybiehajú oblúky z konzol v tvare ľudských masiek. Zaujímavosťou je, že severozápadná maska je nová. Na jazyku má vyrytý dátum 1908. V severovýchodnom rohu sa nachádza maska muža s vlasmi a fúzmi. Maska v juhovýchodnom rohu má podobu bradatého muža, ktorému z úst vyrastajú lístky, juhozápadná maska je príšera s bohatými fúzmi, stlačeným nosom, prasacími ušami a stojacimi vlasmi. Uprostred vlysu sa v južnej stene taktiež nachádza pozlátená drobná maska s otvorenými ústami a ostrým nosom.

Klenba bola v danej dobe veľkou inováciou, nakoľko jej základom bol výrez povrchu gule. Základ klenbového obrazca je tak tvorený dvojicou paralelne prebiehajúcich rebier vybiehajúcich z plochy obvodových stien. Navyše potom vždy dve dvojice paralelných hruškovitých rebier vybiehajú z obvodových stien kaplnky na kolmicu a tak prepájajú protiľahlé boky. Uprostred klenutia tak vznikol diagonálne naklonený štvorec s vloženým rebrovým krížom. Uprostred úseku tohto diagonálneho štvorca sú vymodelované dvojice drobných lístkov s bobuľami, priesečníky zase zdôrazňuje abstraktný listový motív. Plocha klenby je rozdelená do úsekov v podobe trojuholníkov, v kútoch priestoru zostali malé štvorce. Na rozdiel od ostatných gotických klenieb, lomený oblúk bol pri tejto klenbe odstránený. V Svatováclavskej kaplnke sú rebrá rozpäté v oblých oblúkoch. Lomený tvar si zachovali len klenbové čelá, ktorých okraje zdobí kružbový vlys s nosmi v podobe ľalií. Výška klenby je asi 15 m, pričom výška čelných oblúkov je 13 m. Charakter tejto Parléřovej klenby bol vo svojej dobe v strednej Európe unikátny.

Obvodové steny sú obložené zabrúsenými a leštenými drahými kameňmi ako sú napríklad dosky z chryzoprasu, jaspisu, ametystu. Tento druh výzdoby bol výnimočný a bol použitý v Karolovej dobe len na niekoľkých významných miestach. Kamene sú zaujímavé svojou farebnosťou, prevažujúce farby sú zelená a purpurová, ale taktiež je zastúpená modrá, žltá či fialová. Štuka, do ktorej sú kamene osadené, má pozlátený povrch, ktorý bol tvarovaný pomocou razníc. Sú predpoklady, že akýmsi vzorom mohla byť pápežská kaplnka Sancta sanctorum v Ríme. Za zrodom tejto výzdoby stála idea vytvoriť najdrahocennejší priestor v celom kresťanskom svete. Najvýznamnejším duchovným zdrojom je pasáž zo Zjavenia sv. Jána (Zj 21,10 – 21), v ktorej je popísané sväté mesto – nový Jeruzalem: „žiariaci Božou slávou, jeho jas ako najdrahší drahokam a ako priezračný krištáľ... Mesto je vystavené do štvorca... Hradby sú postavené z jaspisu a mesto je z rýdzeho zlata, žiariaceho ako krištáľ. Základy toho mesta sú samý drahokam: prvým základným kameňom je jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty karneol, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint a dvanásty ametyst.“ Taktiež v prvom Petrovom liste je Kristus prirovnávaný k živému kameňu.

Neobložené steny zdobia maľby z obdobia výstavby kaplnky. Samotný Kristus je vyobrazený na východnej stene kaplnky v scéne Ukrižovanie. Po jeho stranách sú namaľovaní modliaci sa Karol IV. a jeho manželka Alžbeta Pomoranská. Na obraze sa ďalej nachádzajú drobné postavy Václava IV. a jeho ženy. Vladár tu zastupuje celú pozemskú obec a je akýmsi spojením človeka s Kristom. Utrpenie Pána bolo i akýmsi predobrazom konania a smrti kniežaťa Václava, ktorý vstúpil do spoločenstva svätých a prihováral sa tak nebesám za národ Čechov a Českú zem.

Kaplnka bola dokončená v roku 1366 a hneď rok na to bola vyzdobená tzv. Pašiovými cyklami, v roku 1972 drahými vkladanými kameňmi. Úmyslom Karola IV. bolo nechať steny v kaplnke vymaľovať s námetmi o živote sv. Václava. Je preukázané, že tento cyklus bol dokončený až niekedy v poslednej tretine 15. storočia, kedy v Karolovom úsilí pokračoval Vladislav II. Jagelovský, čo potvrdili reštaurátorské práce, ktoré prebiehali v 60. rokoch 20. storočia. Jeho snaženie sa podarilo dokončiť v čase, keď už nebol len českým, ale aj uhorským kráľom s trvale sídlil v Budíne. Prvotné pašijové scény, do ktorých je zakomponovaný portrét Karola IV. a jeho manželky Elišky Pomořanské vytvoril zrejme majster Osvald.

Na začiatku 17. storočia bol svätováclavský cyklus premaľovaný Danielom Aleziom z Květné. Väčšinu jeho zásahov sa podarilo reštaurátorom odstrániť počas reštaurátorských prác, ktoré prebiehali v 60. rokoch 20. storočia. Prvé reštaurovanie týchto malieb však prebehlo o niečo skôr a to na začiatku 20. Storočia, kedy ich rekonštruoval Kamil Hilbert.

Autorstvo malieb, ktoré sa nachádzajú v kaplnke sa pripisuje Majstrovi Litoměřického oltára, ktorý bol vo svojej dobe jednou z najvýznamnejších postáv na poli maliarstva. Napriek tomu, že vytvoril početné množstvo diel, ostal v akejsi anonymite a nie je známe jeho konkrétne meno.

Posledné reštaurovanie nástenných malieb prebehlo v rokoch 2006 – 2011, kedy došlo k obnove malieb na južnej strane, kde boli značne zničené. Táto stena bola po storočia vystavovaná striedaniu teplôt a zatekala. Maľby tak bolo potrebné upevniť, vyčistiť, vytmeliť, odsoliť a ošetriť proti plesniam. Reštaurovanie bolo rozdelené do 4 etáp, nakoľko išlo o niekoľko štvorcových metrov.
Reštaurovanie odhalilo nedokonalé zachovanie tzv. Pašijového cyklu, ktorý bol poznamenaný niekoľkými premaľbami. Za autora premaľby je považovaný Majster Svatojiřského oltára. Je možné, že postavy anjelov, ktoré obklopujú sochy sv. Václava na východnej stene rovnako ako aj postavy patrónov mohol vytvoriť práve tento umelec. Majster Svatojiřského oltára s najväčšou pravdepodobnosťou namaľoval postavu sv. Ludmily v kaplnke sv. Ludmily v bazilike sv. Jiří na Pražskom hrade. Obrazy sa zhodujú v niekoľkých črtách, preto sa hovorí o tom, že v poslednej tretine 15. storočia pôsobila na hrade dielňa pod vedením Majstra Svatojiřského oltára.

Ústredná časť tejto steny nesúvisí so samotným svätováclavským cyklom. Obrazy, ktoré dominujú na východnej stene Svätováclavskej kaplnky, sú portréty českého a uhorského kráľa Vladislava II. Jagelovského a jeho manželky Anny z Foix-Candale. Anna drží v rukách knihu hodiniek, čo podtrhuje vzťah k tomu sakrálnemu priestoru. Taktiež však môže ísť o spis s názvom „De institione regii pueri“, ktorý dostala Anna od Alžbety Habsburskej pred narodením prvorodeného dieťaťa, v ktorom bolo popísané, ako treba vychovávať kráľovské dieťa. Perly, ktoré zdobia Annine šaty môžu byť perly, ktoré jej daroval samotný Vladislav II. Jagelovský. Jeho portrét je interpretovaný ako akási snaha o nadviazanie na tradíciu Karola IV., ktorého kľačiaci portrét sa nachádza pod portrétom Vladislava II. Karol IV. je zakomponovaný do scény s ukrižovaním v spodnom páse kráľovských malieb. Pod týmito portrétmi sa nachádzajú podobizne zemských patrónov: sv. Zigmund, Vít, Vojtech a sv. Ludmila. Takto mal byť demonštrovaný Vladislavov vzťah k českým svätcom hlavne však k sv. Václavovi, na ktorého vládu sa snažil Vladislav nadväzovať.

Po pravici kráľa Vladislava sa nachádzajú obrazy Sv.Václav seje obilie, Sv. Václav pečie hostie, Sv. Václav ospravedlňuje súboj s Radslavom. Po jeho ľavej strane sa nachádza výjav Sv. Václav lisuje víno, Prináša chudobnej vdove drevo a zavraždený sv. Václav. Tieto výjavy korešpondujú s pašijovou tematikou zo spodných partií stien. Ide o zobrazenie práce, čo znázorňuje Vladislavove úsilie o vybudovanie stabilného kráľovstva. Na západnej stene sú zase zobrazené obrazy, kde je zobrazená cirkevná stránka Václavovej osobnosti, čo symbolizuje ochrannú moc, pod ktorou vládol Vladislav rovnako ako aj jeho syn Ludvik.

Oproti kráľovskému páru Vladislava II. Jagelovského a jeho manželky Anny sa nachádza na západnej stene výpravná scéna pod názvom Zázrak sv. Václava na ríšskom sneme. Tento obraz môže nadväzovať na ríšsky snem vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1486, takisto môže ísť aj o uzavretie viedenských zmlúv v roku 1515 alebo nástup samotných Habsburgovcov na český trón v roku 1526. Prvoplánovo však má tento obraz vyjavovať Zázrak sv. Václava na ríšskom sneme, kde bol Václav vyvolený siedmym kurfirtom.
Tento obraz zaberá celé stredné pole a zahrňuje bohaté dvorské sprievody, na ktorých sa nachádza cisár Fridrich III., jeho syn Maximilián I., Vladislavov švagor, ktorý pri korunovácii držal malého Ludvika na rukách Friedrich z Ansbachu je pravdepodobne vyobrazený ako fúzatý muž, ktorý pomáha vysadnúť sv. Václavovi na koňa v scéne s odjazdom na snem. Mladík v zlatom plášti, ktorý stojí vedľa postavy sv. Václava je charakterizovaný všeobecne ako panoš. Táto postava má nákladné rúcho – zlatý plášť so zlato čiernym lemom, pruhované nohavice a topánky zdobené zlatými pásikmi. Na natočených vlasoch má čepiec ozdobený perím. Hlava sv. Václava a mladíka sú natočené ku sebe. Tento mladík musel byť pre zadávateľa maľby veľmi významný, nakoľko mu sv. Václav venuje svoju pozornosť. Preto môže ísť o samotného Ludvika, Vladislavovho syna. Maľba tak môže predstavovať oslavu Ludvikovho narodenia, nakoľko v dobe, keď bola maľba vyhotovená bol oveľa mladší, ako mladík na obraze a jeho narodenie výrazne posilnilo Vladislavovu moc.

Datovanie malieb sa predpokladá v prvej polovici 16. storočia, kedy ide o oslavu príhodu dediča, ktorému predá Vladislav vládu a zem s dobre upravenými medzinárodnými vzťahmi.

Dovnútra bolo možné vstúpiť z dvoch strán. V západnej stene kaplnky bol portál, ktorý bol však časom zamurovaný. Dnes je na jeho miesto kópia od V. Suchardy, nakoľko pôvodný tvar priečelia sa nepodarilo pri rekonštrukcii obnoviť. Preto je táto časť kaplnky nová, naväzuje však na pôvodný stav. Pôvodný portál mal tympanon, na ktorom sa v strede v kotúči nachádzala podobizeň Spasiteľa. Po stranách boli pridané plastiky anjelov. Táto plastika mala pripomínať akýsi úvod ku Kristovým pašijám, ktoré sú zobrazené v spodnom páse kaplnky a ústredný motív ukrižovania sa nachádza na stene oproti portálu. Autorstvo tejto plastiky sa pripisuje Petrovi Parléřovi. Západný portál slúžil prichádzajúcim pútnikom. Pri obnove západného priečelia bola na nárožný pilier osadená socha samotného majstra Parléřa. Zvnútra je portál po stranách zdobený postavami sv. Pavla a Petra, ktorý tento vchod do kaplnky strážia. Portál uzatvárajú bohato členené gotizujúce kovové dvere. V osi portálu je umiestnené západné dvojdielne okno, ktoré bolo vrátane profilácie a kružby celé obnovené.

Okno kaplnky na vonkajšej západnej strane pôsobí veľmi neorganicky. Je to z toho dôvodu, že tu bol pridaný mohutný pilier, ktorý nie je pôvodný. Tento pilier odpovedá pilieru arkády, ktorá prebieha z južnej bočnej lodi do priečnej lodi. Okno má tak jednoduchú profiláciu a líši sa od okien južných.

Oporný pilier na severozápadnom nároží bol pri rekonštrukcii prevedený úplne iným spôsobom ako v pôvodnom stave. Operáky po stranách obnoveného západného portálu majú trojuholníkový pôdorys, prestupujú do priestoru priečnej lode v podstate dvojboko s úplne kratučkými postrannými úsekmi kolmými k západnej stene. Uprostred, medzi oboma operákmi, je umiestnený obnovený západný portál.

Vďaka pravej strane možno povedať, že okno bolo staršie a klenbový systém bol vložený až dodatočne. Profilácia odpovedajúca prístennému rebru prekrýva krajné členenie okenného ostenia, ktoré je celé zastrešené. Pretože je táto profilácia ostenia okna logicky predradená, dochádza tu k akejsi disharmónii vo vzťahu okna a prístenného rebra. Okná na južnej stene sú po oboch stranách stredného operáku. Okná sú trojdielne s lomeným oblúkom ostrého lancetového vzoru a majú jemnú profiláciu ostenia. Obnovené kružby s plamienkami sa v obidvoch oknách zhodujú. Hmota kaplnky sv. Václava je v priestore južného ramena transepta ukončená profilovanou rímsou v úrovni rímsy pod balustrádou trifória.

Z kaplnky sa vychádzalo smerom k mariánskemu chóru polkruhovým severným portálom, ktorý slúžil prevažne kňazovi. Druhý portál má ostenie, ktoré prechádza do polkruhového portálového oblúku, ktorého tvar mal pripomínať starú svatováclavskú tradíciu a bol zároveň víťaznou bránou k svätcovmu príbytku. Jeho profilácia spočíva na dvakrát zalamovanej trnoži z tesaných kvádrov. Profil vrcholí rímsou, nad ktorou vyrastá trnož šikmo nahor. Z neho potom vybiehla ušľachtilá lineárna profilácia. Dovnútra profilácie sú vsadené po oboch stranách figurálne konzoly – vľavo postava mnícha, pravdepodobne sv. Petra, pred ktorým je obrys pravdepodobne ženskej postavy. Napravo sa nachádza Judáš v objatí diabolskej príšery. Konzoly zakrývajú nízke štvorhranné krycie dosky, na ktorých sa nachádza slepá kružba s trojlistami. Styk jednotlivých kružieb zvýrazňujú drobné ľalie.
Polkruhový oblúk tohto portálu nebol vo svojej dobe príliš obvyklý. Existujú domnienky, že táto forma mala pripomínať románsku architektúru, ktorá je charakteristická pre dobu, v ktorej žil samotný svätý Václav. Gotické sú ale dvere, na ktorých bolo umiestnené klopadlo, v podobe levej hlavy v kruhovom rámci, ktoré sa nachádza vedľa zámku. Existujú názory, že ide práve o to klopadlo, ktorého sa držal svätý Václav v okamihu, keď bol zavraždený. Dvere sú z borovicového dreva, pobité železnými plátmi, vystuženými diagonálnymi pásmi, ktoré sa pretínajú v ľahkých tupých a ostrých uhloch. Pripevnené sú klincami s lúčovito vrúbkovanými hlavami. Kosoštvorcové polia na vnútornej strane sú prázdne okrem vyššie umiestnených, kde sa nachádzajú monogramy M a W, vľavo je aplikovaný štítok s orlicou, vpravo s levom. Predpokladá sa, že dvere sú pôvodné, z obdobia výstavby kaplnky, levia hlava je pravdepodobne z 13. storočia.

Pri budovaní severného okna sa nepočítalo s osadením klenbového systému. Okno je dvojdielne, kružba je jednoduchá, neparléřovská. Vo vrchole je vložený sférický štvoruholník s vloženým štvorlistom so zaostrenými lalokmi. Pokračovanie severného priečelia kaplnky západne pristaveného piliera arkády medzi južnou bočnou loďou a priečnou loďou je celé nové.

K starému vybaveniu kaplnky patrí i kovaná vežica umiestnená v jej juhovýchodnom rohu, ktorá mala funkciu sanktuária, teda slúžila k uchovaniu Najsvätejších svätostí. Má podobu bohato riešenej architektúry s veľkými kružbovými oknami, hrotnatou strechou a operným systémom. Ide o akúsi miniatúrnu architektúru, ktorá bola pravdepodobne vytvorená samotným majstrom katedrálnej hute.

Pri východnej stene sa nachádza oltár sv.Jána Evangelistu, ktorý má v čele oltárneho stola kamenné antependium pôvodom z kaplnky sv. Anny (asi z roku 1358). Je na ňom znázornená samotná Anna Samotřetí spolu s svätým Zikmundom a donátorom Purchardom. Bočné steny dodatočne vytesal Vojtech Sucharda.

Na rímse východnej steny stojí socha sv. Václava, ktorá je považovaná za najznámejšiu sochu z obdobia Petra Parléřa. V juhovýchodnom rohu kaplnky stojí gotické pastofórium, ktoré je prácou majstra Václava, kováča parléřovskej hute.

V severovýchodnom rohu stojí figurálny svietnik, ktorý má podobu sv. Václava. Bol vyrobený na objednávku v roku 1532 renesančným umelcom Hansom Vischerom z Norimbergu.

Interiér kaplnky bol v rokoch 1912 – 1913 obnovený podľa návrhu K.Hilberta. Týkalo sa to prevažne svätováclavskej tumby, ktorá má gotický pôvod. Taktiež bola v tomto období doplnená oltárnym stolom. Tumba a stôl sú ozdobené leštenými drahokamami, ktoré sú dochované z Karolovej doby. Pred vysvätením kaplnky (28. september 1913) bol umiestnený na tumbu relikviár, v ktorom bolo strieborné poprsie svätého Václava.

Okná na južnej stene reštaurovali v rokoch 1967 – 1968 S. Libenský spolu s J. Brychtovou. Vitráže slepých okien na severnej a východnej strane boli rekonštruované v roku 1965. Autorom bol Josef Soukup.^[8]

Zaujímavosťou je, že dva roky po príchode Petra Parléře venoval Karol IV. veľkú pozornosť náhrobku sv. Václava. Traduje sa, že Karol IV. dal obložiť jeho lebku rýdzim zlatom a drahokamami, rovnako ako aj samotný sarkofág.

V roku 1541 požiar ťažko zasiahol Svatováclavskú kaplnku. Severný portál zostal bez porušenia, oheň však zničil visiace prápory, od ktorých sa chytili drevené dvere v západnej časti. Takisto zhoreli drevené časti na hrobe sv. Václava, kamenný sarkofág a telo zostali našťastie neporušené. V roku 1614 boli obnovené nástenné maľby, nakoľko požiar neporušil len kamenný obklad stien.

Súradnice: 50°05′27″S 14°24′03″V / 50,090869°S 14,40095°V / 50.090869; 14.40095