Karel Hoffmann (* 12. december 1872, Praha-Smíchov – † 30. marec 1936, Praha-Podolí) bol český husľový virtuóz, významný hudobný pedagóg a učiteľ. Primárius slávneho Českého kvarteta a Českého tria, profesor huslí na majstrovskej škole Pražského konzervatória a propagátor českej hudby v zahraničí. Vychoval radu našich a zahraničných huslistov, z ktorých niektorí, napríklad Stanislav Novák, František Daniel, Kitty Červenková, Gabriel Paulíny a iní, sa stali známymi sólistami. Bol nositeľom Štátnej ceny za rok 1927 a niekoľkých zahraničných vyznamenaní.
Životopis
Pochádzal s chudobnej rodiny, ktorej členovia sa živili aj hudbou. Malému Karlovi boli preto kúpené husle a začal sa učiť hrať u priateľa svojho staršieho brata, truhlára Antonína Kohoutka, ktorý bol členom Kroupovy kapely. Robil rýchle pokroky a čoskoro so svojim učiteľom hral v žižkovskej reštaurácii „Na Bezovce“.
Základnú školu navštevoval na Smíchově, na nátlak otcovho nemeckého zamestnávateľa však musel začať chodiť do nemeckej meštianky. Významné pokroky v hre na husle a zárobky za hru v tanečnej skupine ho v lete 1885 priviedli, v jeho dvanástich rokoch, ku skúške na pražské konzervatórium, kde študoval husle u Antonína Benewitza a komornú hru (od mája 1888) u Hanuša Wihana. Benewitz rýchlo rozpoznal jeho mimoriadny talent a viedol ho k technickej virtuozite. Už v piatom ročníku sa stal koncertným majstrom školského orchestra, pri skúškach husľových koncertov zastupoval sólistov, ktorí sa zúčastňovali až generálnej skúšky.
V siedmom roku svojho štúdia, sa ako devätnásťročný už popri sólovej orientácii intenzívne venoval ako primárius kvartetovej hre spolu so svojimi spolužiakmi: Josefem Sukem (druhé husle), Oskarem Nedbalem (viola) a Otto Bergerem (violončelo). Prvé veľmi úspešné vystúpenia sa uskutočnili v novembri 1891 na koncerte Jednoty pre komornú hudbu, v Rudolfine. Všetci potom absolvovali konzervatórium na prelome roku 1891-1892, a na radu priaznivcov kvarteto neopustili. Pre vystúpenie 13. novembra 1892 v Rychnově nad Kněžnou sa pomenovali České kvarteto.
Kvarteto čoskoro dosahovalo oslnivé úspechy na cestách po Európe a mladí umelci boli rešpektovaní takými skladateľmi akými boli Edvard Grieg, Johannes Brahms či Anton Bruckner, ale i ďalšími osobnosťami, napríklad vyhláseným viedenským chirurgom Theodorom Billrothom, ktorý o nich písal i vo svojich Pamätiach. Dôležitou udalosťou boli svadby Oskara Nedbala a Josefa Suka, ktorí sa oženili v roku 1898, a ktorých 3. júna 1899 nasledoval i Hoffmann. V svätomikulášskom kostole v Prahe na Malé Straně si vzal Máriu, dcéru notára, básnika a spisovateľa Otakara Mokrého z Vodňan. Svedkami na jeho svadbe sa stali Julius Zeyer a Hanuš Wihan.
Pod dojmom úspechov Jana Kubelku začal Hoffman od roku 1898 samostatne koncertne vystupovať. Mimoriadny ohlas malo jeho prevedenie husľového Koncertu a-moll Antonína Dvořáka v Prahe v tom istom roku. Potom nasledoval Amsterdam, Utrecht a Haag, kde hlavne s Dvořákovým koncertom slávil doslova triumfy. Jeho interpretácie husľových koncertov, sonát a skladieb Ludwiga van Beethovena, Antonína Dvořáka, Johannesa Brahamsa, Césara Francka, Clauda Debussyho, J. S. Bacha, Josefa Suka a ďalších boli považované takmer za klasické; súborné prevedenie Bachových sonát pre sólové husle v roku 1927 mu získalo štátnu cenu. Za objavné bolo predtým považované jeho prvé prevedenie Sukovej Fantázie g-moll, pre husle a orchester.
V roku 1900 prevzal starostlivosť i o obchodno-finančnú a organizačnú stránku kvarteta. Zaneprázdnenie prácou bolo bohužiaľ príčinou toho, že jeho súkromný život nebol harmonický. Manželská kríza vyvrcholila milostným vzťahom jeho ženy s Oskarom Nedbalom a ich spoločným odchodom do cudziny v roku 1906. Hoffmannovi tak zostala dcéra, ktorá mu neskôr, ako vydatá T. Šetlíková, vlastnou rodinou nahradila to, čo sám stratil.
Nový, veľký rozmach, hlavne zahraničných vystúpení kvartetu priniesol až koniec vojny. Hoffmann bol v roku 1922 menovaný profesorom husľovej hry na majstrovskej škole pražského konzervatória. V školskom roku 1926-1927 bol i jej rektorom. Vychoval radu významných huslistov, ale vlastných umeleckých plánov sa ešte nevzdával a venoval sa štúdiu a prevedeniu obtiažnych koncertov J. B. Foerstera, Pavla Hindemitha a ďalších.
Keď sa Josef Suk vzdal svojej výkonnej umeleckej činnosti a Jiří Herold zomrel, založil Hoffmann v roku 1934 nový komorný súbor, České trio s violončelistom Ladislavem Zelenkou a pianistom Janem Heřmanem. Existencia tria však trvala už iba necelé dva roky, pretože druhú operáciu rakoviny Hoffmann už neprežil.
Literatúra
- Sborník na paměť 125 let konservatoře hudby v Praze, Autor: Usp. Dr. Vlast. Blažek, Vyšehrad, Praha 1936
- Pazdírkův hudební slovník naučný II., Autor: O. Pazdírek, Brno 1937
- Kdo je Karel Hoffmann, Autor: J. M. Květ, Orbis, Praha 1947; 31 strán
- Československý hudební slovník osob a institucí, Státní hudební vydavatelství, Praha 1963, 1965
- Čeští houslisté tří století, Autor: František Žídek, Panton, Praha 1982
- Who´s who in Central and East-Europe 1933/34, Autor: Ed. Stephen Taylor
Externé odkazy
Zdroj
