Kolónia (geopolitika)

Kolónia je závislé územie alebo mesto bez vlastnej vlády, ktoré patrí nejakému štátu, ale nie je súčasťou jeho územia. Od kolónií je treba odlišovať satelitné štáty a domínia s vlastnou vládou a oficiálne nezávislá, aj keď môžu byť de facto ovládané iným štátom (štáty RVHP). V histórii sa slovom kolónia označovali odlišné formy vzdialeného osídľovania teda kolonizácia.

Animácia postupného vývoja svetových ríš a ich kolónií od 15. do 21. storočia.

História

Ako staroveké kolónie sa často označujú zámorské osady, pôvodne zrejme obchodné stanice (faktórie), zakladané už Feničanmi ve Stredomorí (Cyprus, Kartágo, Marseille). Z niektorých sa neskôr vyvinuli viac menej samostatné mestá, k materskému mestu (metropoli) viazané iba tradíciami, kultúrou a náboženskými väzbami. Mestské kolónie (apoikia) neskôr zakladali počas gréckej kolonizácie prístavné mestá (Korint, Théra a iné) z časti aj preto, aby riešili problém preľudnenia. Tak Atény rozdelovaly losom dobyté územia vojakom, aby sa tam trvalo usadili a hospodárili (klerúchia). Tento druh kolonizácie (z lat. colonus, usadlý poľnohospodár, osadník) neskôr praktikovali taktiež Rimania najprv v Taliansku a potom aj v západnej Európe. Od názvu „colonia“ sa odvodzuje napríklad názov Kolín nad Rýnom.

Iný význam mala stredoveká kolonizácia, keď panovníci menej zaľudnených krajín strednej a východnej Európy ponúkali osadníkom z preľudnenej západnej Európy (Porýnie ai.) pôdu pre poľnohospodárstvo a hlavne pre zakladanie miest, ktoré pre nich znamenali veľké príjmy. Přemyslovská kolonizácia českých krajín v 12. – 14. storočí spolu s ťažbou striebra založila moc českých kráľov a názov Kolín je odvodený z latinského colonia.

Kolonializmus

Kolónie v modernom význame zámorských „dŕžav“ ako vzdialených území, ktoré „materská“ krajina obsadí, trvalo ovláda svojimi úradníkmi a hospodársky vyťažuje, vznikli až v 15. storočí. V roku 1415 dobyli Portugalčania Ceutu, 1420 Madeiru a 1427 Azory, okolo roku 1450 dosiahli pobrežie dnešnej Sierra Leone a Guinejský záliv a na Madeire sa začala pestovať cukrová trstina. V roku 1488 oboplával Vasco da Gama Mys Dobrej nádeje a na ďalšej ceste doplával v roku 1498 do Indie. V roku 1500 objavil Pedro Álvares Cabral Brazíliu, 1505 dorazili Portugalčania na Cejlón, 1513 do južnej Číny, 1553 založili Macao a 1570 japonské Nagasaki.

Medzitým objavil Krištof Kolumbus v roku 1492 pre Španielsko Strednú Ameriku a v 1494 si Španieli s Portugalcami v Tordesillas rozdelili sféry vplyvu poludníkom, prebiehajúcim 1560 km západne od Kapverdských ostrovov. Už v 15. storočí sa na zámorskom obchode podieľali aj holandskí plavci a po získaní samostatnosti v roku 1581 sa vydali po portugalských stopách do Indie. V roku 1597 sa vrátila prvá výprava z Moluk s nákladom čierneho korenia a v roku 1602 bola založená holandská Východoindická spoločnosť, v roku 1619 dobyli Holanďania Jakartu a postupne vytláčali Portugalčanov z ich pozícií. V 1638 obsadili ostrov Maurícius, v 1639 prevzali obchod s Japonskom a nakrátko ovládli aj prístavy v Brazílii, v Karibiku a v Angole. Okolo roku 1650 bol obchod s cukrovou trstinou aj s otrokmi v holandských rukách a v roku 1652 sa Holanďania usadili v južnej Afrike. Už v roku 1614 vznikla prvá holandská osada v Severnej Ameriku a v roku 1643 v južnom Čile.

Francúzski moreplavci sa dostali k pobrežiu Newfoundlandu už začiatkom 16. storočia, 1553 sa snažili zachytiť v Brazílii, 1562 na Floride, ale až v roku 1605 sa trvalo usadili v Kanade a v roku 1609 založili mesto Quebec. Ovládali obrovské, ale málo zaľudnené územie a pretože Francúzi sa do zámoria príliš nehrnuli, obchodovali hlavne s kožušinami a udržovali dobré styky s Indiánmi. V roku 1624 založili osady v Senegale, Francúzsku Guyanu a ďalšie ostrovné kolónie v Karibiku (San Domingo, dnešné Haiti, 1664) a v roku 1699 mesto Louisiana v Severnej Amerike. Menšie osady mali aj v Indii, v roku 1664 obsadili ostrov Réunion a 1713 Maurícius. Počas vojen v 18. storočí v Európe však o mnoho svojich osád prišli a stratili aj vplyv v Severnej Amerike, kde bolo omnoho viac anglických kolonistov.

Taktiež Anglicko, ktoré sa neskôr stalo hlavnou koloniálnou mocnosťou, vstúpilo do kolonizácie až neskôr. Už v roku 1497 síce John Cabot v anglických službách doplával na pobrežie Newfoundlandu, anglickí moreplavci sa však dlho uspokojili len s pirátskymi útokmi na španielske lode. Až v roku 1607 založili kolóniu v Jamestowne (Virgínia), v roku 1625 sa úspešne usadili v Karibiku, kde založili trstinové plantáže. Až do zákazu obchodu s otrokmi v roku 1807 doviezli Angličania do Karibiku asi tretinu všetkých afrických otrokov v Amerike. V roku 1634 založili prenasledovaní katolíci kolóniu Maryland a v roku 1655 dobyli Angličania Jamajku. V roku 1655 rozhodol parlament o anglickom monopole na dopravu tovaru z anglických kolónií a v roku 1664 dobyli angličania dnešný New York.

Už v roku 1600 bola založená Východoindická spoločnosť, ktorá sa snažila ovládnuť obchod s korením, čo sa jej neskôr v spolupráci s Holanďanmi podarilo. Po bitke pri Plassey v roku 1757 Briti ovládli Bengálsko a počas nasledujúcich sto rokov celú Indiu, najcennejšiu zo svojich kolónií. Po Americkej revolúcii v roku 1775 sa Briti sústredili na Kanadu a zároveň hľadali, kam vyvážať svojich trestancov. Dnešnú Austráliu objavili Holanďania v roku 1606, ale až v roku 1770 ju James Cook vyhlásil spolu s Novým Zélandom za britskú kolónii. V roku 1795 Briti obsadili holandské kolónie v Južnej Afrike, ich panstvo sa ďalej rozšírilo po Napoleonovej porážke v roku 1814 a vynálezy parníku a telegrafu ich posilnili. Okrem vlastných kolónií, ktoré na vrchole britskej moci v roku 1922 tvorili asi štvrtinu všetkých pevnín s takmer štvrtinou ľudstva, mohli Briti ovládať aj hospodárstva Číny, Argentíny a ďalších krajín. Proti Ruskej expanzii ve Strednej Ázii sa Briti 1839 pokúsili obsadiť Afganistan a po Ruskom postupe na Balkán vyvolali Krymskú vojnu, ktorú v roku 1856 vyhrali.

Belgický kráľ Leopold II. začal skúmať možnosti koloniálnej expanzie v Afrike od roku 1865 a v roku 1884 vznikol Konžský štát ako jeho súkromné vlastníctvo, ktoré v roku 1907 previedol na belgický štát. Krajina získala nezávislosť v roku 1960. Ako posledné z európskych mocností sa do koloniálnej expanzie zapojilo Nemecko. Okrem mnohých drobných osád v rôznych častiach sveta, ktoré Nemci osídlili už v 18. storočí, zmocnili sa v rokoch 1883 – 1890 troch veľkých území v Afrike a mnohých ostrovov v Tichom oceáne (Nemecká Nová Guinea a Samoa). Tieto kolónie sa v roku 1922 stali protektorátmi Británie a Francúzska.

Dekolonizácia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dekolonizácia

Britské kolónie, osídlené belošskými kolonistami, získali v 19. storočí štatút domínia (Kanada 1867, Austrália 1901), ale také Írsko sa samostatnosti domohlo až v roku 1921, Egypt v 1922 a ostatné „farebné“ kolónie až po druhej svetovej vojne, v ktorej sa koloniálne armády významne podieľali na víťazstve spojencov (India a Pakistan 1947, Izrael 1948, Malajzia 1957, Cyprus 1960 atď.) Podobne tomu bolo aj s francúzskymi kolóniami, ktoré získali samostatnosť v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Zbytky niekdajšej koloniálnej ríše tvoria dnešné britské „Zámorské územia“ (Normanské ostrovy v Lamanšskom prielive, mnoho ostrovov v Karibiku, v Atlantickom oceáne, ostrov Pitcairn v Pacifiku a teritórium v Antarktíde). Francúzske „Zámorské územia a domínia“ (DOM/TOM) tvoria Francúzska Guyana a ostrovy v Atlantickom (Guadeloupe a Martinik) a v Indickom oceáne (Réunion). Podobné zbytky koloniálnych ríš, často ako prístavné a vojenské oporné body má taktiež Holandsko, Španielsko, USA a niekoľko ďalších krajín.

Satelitné štáty a protektoráty

Medzi samostatnými štátmi a kolóniami v pravom slova zmysle, ktoré žiadnu samostatnosť ani nepredstierajú, je celá kopa prechodných foriem medzinárodne politického usporiadania. Najmenšiu mieru samostatnosti majú protektoráty, vzniknuté väčšinou počas vojnových konfliktov a obvykle skôr prechodné. Príkladom môže byť Protektorát Čechy a Morava v rokoch 1939–1945. Väčšiu samostatnosť s vlastnou – aj keď len s bábkovou – vládou a parlamentom majú satelitné štáty, ako bol Slovenský štát počas vojny alebo satelitné štáty Sovietskeho zväzu po vojne. Veľká miera autonómie charakterizuje domínia, takmer úplne samostatné štáty s vlastnou vládou aj zahraničnou reprezentáciou, vzniknuté počas dekolonizácie. Na druhej straně aj úplne samostatné štáty sú v dnešnom globalizovanom svete často na iných, mocnejších a silnejších štátoch rôzne závislé, prinajmenšom hospodársky.