Košová plachta alebo marsová plachta je plachta umiestnená nad dolnou plachtou, ktorá visí na druhom – košovom (marsovom) nadstavci sťažňa. V 19. storočí sa kvôli zlej manipulácii s jednou veľkou plachtou košová plachta rozdelila na dve – hornú a dolnú. Košový nadstavec sťažňa tak niesol dve menšie košové plachty.
2-sťažňový košový-čnelkový škuner La Recouvrance má na prednom sťažni napnutú košovú a brámovú plachtu4 sťažňový bark Kruzenstern s červeno vyznačenými dolnými a hornými košovými (marsovými) plachtami
Prvýkrát sa košové plachty (ako pridané druhé poschodie) objavili už v staroveku u rímskych lodí. Potom sa znovu objavili v 15. storočí v Európe. Spočiatku boli malé (pozri obrázok lode Santa Maria), neskôr sa ich plocha zväčšovala a naberali na význame. V 17. storočí to boli prvé plachty, ktoré sa na lodi napínali, a posledné, ktoré sa sťahovali. Bolo bežné, že lode plávali len za pomoci napnutých predných stehových plachiet a košových plachiet. Ich pozícia vo výške zabezpečovala stabilný vietor, aj keď bolo more rozbúrené. Kvôli veľkej ploche týchto plachiet však bolo niekedy potrebné ich čiastočne stiahnuť, resp. nechať napnutú iba časť ich plochy. Preto na nich môžeme vidieť niekoľko radov malých vysiacích lán (kasalnice), ktorými ich námorníci čiastočne pripevňovali k rahnu. V 19. storočí došlo k rozdeleniu košovej plachy na dve, hornú a dolnú, kvôli ľahšej ovládateľnosti a na ich obsluhu postačovala menšia posádka.
V anglickom jazyku sa košová plachta označuje ako „topsail“, keďže spočiatku bola skutočne na vrchole sťažňa. Neskôr po pridaní ďalších poschodí ostali košové plachty v dolných časťiach sťažňov, ale anglický termín „topsail“ im ostal.
