Manuel Basilio Bustamante Piris (* 20. jún 1785, San Carlos – † 11. november 1863, Montevideo) bol uruguajský politik a vojak. V septembri 1855 sa stal na polroka úradujúcim prezidentom Uruguaja po nútenej rezignácii dovtedajšieho prezidenta Venancia Floresa. Podobne ako jeho predchodca, aj on bol k rezignácii prinútený nepriaznivými politickými a spoločenskými okolnosťami. Od roku 1830 pôsobil v uruguajskom senáte a práve ako jeho člen bol v roku 1855 vybraný za úradujúceho prezidenta. Jeho otec pochádzal z mesta Valparaíso (súčasné Čile) a matka z portugalského súostrovia Azory. Už v mladom veku sa pripojil k armáde a aktívne sa zúčastnil na bojoch za nezávislosť od Španielska. Po vyhlásení nezávislosti v máji 1810 bol súčasťou revolučného cabilda (mestskej rady) v Buenos Aires. Od 30. rokov 19. storočia sa však zapojil do politického života v rodnej krajine, ktorá v tomto období získavala svoju nezávislosť. Zomrel v novembri 1863 vo veľmi skromných podmienkach v Montevideu.[1][2]
Referencie
- ↑ Manuel Basilio Bustamante Píriz [online]. dbe.rah.es, [cit. 2019-01-16]. Dostupné online.
- ↑ Manuel Basilio Bustamante [online]. ecured.cu, [cit. 2019-01-16]. Dostupné online.