Ako všetky indoárijské jazyky sa maráthčina vyvinula zo sanskritu. Maráthské nápisy sú doložené z prelomu 1. a 2. tisícročia. V stredoveku vznikali v maráthčine dôležité hinduistické diela. Vzhľadom na rozšírenie okolo dnešného Bombaja bola maráthčina prvým indoárijským jazykom, s ktorým sa zoznamovali Európania (v tomto prípade Portugalci). Dnes je maráthčina úradným jazykom štátu Maháráštra (zatiaľ čo hindčina a angličtina sa používajú v komunikácii s federálnymi úradmi).
Charakteristika
Rozšírenie maráthčiny v Indii
Maráthčina má bližšie k sanskritu ako napr. hindčina, a to tak zložitejšou gramatikou (pády), ako aj slovnou zásobou, ktorú menej ovplyvnila perzština a arabčina. Slovosled je pomerne pevný a radí maráthčinu medzi SOV jazyky(subjekt – objekt – verbum), teda najskôr podmet, potom predmet a nakoniec sloveso. Fonetickú výbavu má viac-menej spoločnú s ostatnými indoárijskými jazykmi, významným rysom sú prídychové varianty razených spoluhlások a zvláštna rada retroflexných hlások t – th – d – dh – n. Zvláštnosťou oproti severoindickým jazykom je časté nahradzovanie l v sanskrtských slovách retroflexnou laterálnou aproximantou ḷ.
Abeceda a výslovnosť
Maráthčina používa písmo dévanágarí, v ktorom každá spoluhláska obsahuje implicitnú samohláskušva a prípadné iné samohlásky sa vyznačujú diakritickými znamienkami nad, pod, pred nebo za spoluhláskou. Okrem toho existujú tiež samostatné znaky pre samohlásky, ktoré stoja na začiatku slabiky.
Tradičné abecedné poradie písmen v dévanágarí a ďalších príbuzných písmach je podľa fonetických vlastností, teda najskôr samohlásky, potom spoluhlásky, najskôr razené v 5 radách podľa miesta tvorby (ka, ča, ṭa, ta, pa), v rámci rady vždy dvojice neznelých (bez prídychu a s prídychom), dvojice znelých a odpovedajúca nosová spoluhláska. Nakoniec prichádzajú polosamohlásky, sykavky a ostatné.
Podstatné mená rozlišujú rod mužský (pullinga), ženský (strílinga) a stredný (napusakalinga). Pravidla priradenia slov k rodom sú zložité, ale často platí, že mená rodu mužského končia na -á, ženského na -í. V množnom čísle sa mužské -á mení na -é, ženské -í sa mení na -já. K podstatným ménám rodu stredného končiacim na spoluhlásku sa v množnom čísle pripojuje -é. Príklady:
मुलगा
mulagá
chlapec
मुलगे
mulagé
chlapci
मुलगी
mulagí
dievča
मुलग्या
mulagjá
dievčatá
घर
ghar
dom
घरे
gharé
domy
V súlade s tradičnou indickou gramatikou sa v maráthčine rozlišuje 8 pádov. Ich názvy pochádzajú zo sanskrtu a znamenajú (s výnimkou vokatívu) proste „prvý“ až „siedmy“ pád. Pády sa však nekryjú so všetkými tvarmi, ktoré podstatná mená môžu získať s pomocou prípon (koncoviek). Na jednej strane tvary akuzatívu a datívu sú v podstate zhodné. Na druhej strane existuje veľa prípon, ktoré majú podobnú funkciu ako predložky alebo záložky. Nimi vytvorené tvary by bolo možné chápať ako ďalšie pády, podobne ako v aglutinačných drávidských jazykoch.
Tvar nominatívu je typicky základný tvar slova bez prípony, ako je tomu vo väčšine indoeurópskych jazykoch. Výnimkou je ale prípad, kedy podstatné meno tvorí podmetprechodného slovesa v minulom čase. Potom sa k základnému tvaru pripojuje prípona -né.
U akuzatíve a datíve sú prípony स a ला určené pre jednotné číslo, prípona ना pre množné.
U inštrumentále prípona ने (jednotné číslo) a नी (množné číslo) odpovedá slovenskému jednoduchému inštrumentálu (otázka kým / čím). Naproti tomu prípona शी (jednotné i množné číslo) odpovedá významu predložky s.
Tvary genitívu sa líšia podľa rodu a čísla vlastneného predmetu, takže skôr odpovedajú slovenskému odvodzovaniu privlastňovacích prídavných mien od podstatných mien.
Prípony ablatívu sú spoločné pre obe čísla a odpovedajú významu predložiek od, z. Prípony lokálu odpovedajú významu predložiek v (आत, ईत) a na (वर).
Vokatív sa síce v maráthskej gramatike rozlišuje, ale netvorí sa pripojovaním koncoviek ku kmeňu podstatného mena. Namiesto toho sa pred slovo v nominatívu vloží slovo, odpovedajúce slovenskému „hej, haló!" V dôvernej komunikácii je to अरै araj a ऐ aj, zdvorilostný tvar je अहो ahó.
Príklady predložkových prípon, ktoré nie sú v tabuľke pádov uvedené:
Akuzativna prípona sa nepoužije, pokiaľ ide o jedlo, pití alebo riadenie vozidla.
मी सुरीने आंबा कापतो
Mí suríné ámbá kápató.
Ja nožom mango krájam.
Krájam mango nožom.
Inštrumentál.
ते सुर्यानी आंबे कापतात
Té surjání ámbé kápatát.
Oni nožmi mangá krájajú.
Krájajú mangá nožmi.
मी त्यांना काय सांगु?
Mí tjáná káj sángu?
Ja im čo poviem?
Čo im poviem?
त्यांना je datív od त्या
तु कानपुरहून केंव्हा परत आलास?
Tu Kánpurhún kénvhá parat álás?
Ty Kánpur-z kedy vrátený bol?
Kedy si sa vrátil z Kánpuru?
Ablatív.
कालपासून पऊस पदत आहे
Kálpásún paús padat áhé.
Včera-od dážď padajúci je.
Od včerajška prší.
मुलाचा / मुलीचा चेहरा
muláčá / mulíčá čéhrá
chlapca / dievčina tvár
chlapcova / dievčina tvár
चॆहरा je mužského rodu. Rod vlastníka (teda podstatného mena, ktoré ohýbame do genitívu) na koncovku nemá vplyv.
मुलांचे / मुलींचे चेहरे
mulánčé / mulínčé čéhré
chlapcov / dievčat tváre
tváre chlapcov / dievčat
मुलाची / मुलीची सायकल
muláčí / mulíčí sájkal
chlapcov / dievčin bicykel
chlapcov / dievčin bicykel
सायकल je ženského rodu.
मुलांच्या / मुलींच्या सायकली
mulánčjá / mulínčjá sájkalí
chlapcov / dievčat bicykle
bicykle chlapcov / dievčat
मुलाचे / मुलीचे पुस्तक
muláčé / mulíčé pustak
chlapcova / dievčina kniha
chlapcova / dievčina kniha
पुस्तक je stredného rodu.
मुलांची / मुलींची पुस्तके
mulánčí / mulínčí pustaké
chlapcov / dievčat knihy
knihy chlapcov / dievčat
चहात साखर नाही
Čahát sákhar náhí.
Čaji-v cukor nie je.
V čaji nie je cukor.
Lokatív.
राम मित्रास पत्र लीहितो
Rám mitrása patra líhitó.
Ráma priateľovi list píše.
Ráma píše list priateľovi.
Sloveso má 2 predmety, priamy (akuzatív) a nepriamy (datív). Akuzatív a datív majú v maráthčine rovnaké koncovky, ale ak sa majú objaviť oba u jedného slovesa, príponu dostane len nepriamy predmet.
Zámena
मी
mí
ja
तू
tú
ty
तो
tó
on
ती
tí
ona
ते
té
ono
आम्ही
ámhí
my
तुम्ही
tumhí
vy
ते
té
oni
त्या
tjá
ony
ती
tí
ona
Zdvorilostné varianty zámen 2. a 3. osoby (okrem stredného rodu) odpovedajú tvarom množného čísla (vykanie).
Číslovky
Na číslovkách je dobre vidieť príbuznosť maráthčiny so slovanskými a ostatnými indoeurópskymi jazykmi.
Priebehový minulý čas sa tvorí z príčastia prítomného a minulého tvaru slovesa असणे.
Predprítomný čas sa tvorí z príčastia minulého a prítomného tvaru slovesa असणे.
Predminulý čas sa tvorí z príčastia minulého a minulého tvaru slovesa असणे.
Slovosled
Základný slovosled je podmet – predmet – sloveso. Prívlastok sa kladie pred podstatné meno, ktoré rozvíja. Príslovkové určenie zvyčajne stojí pred slovesom alebo pred predmetom, často ale aj na začiatku vety. Určenie času sa kladie pred určenie miesta. Záporky sa spravidla kladú pred sloveso. Príklady:
Na rozdiel od hindčiny maráthčina prevzala menej slov z perzštiny a arabčiny, namiesto toho si uchovala pôvodné výrazy zo sanskrtu. V modernom jazyku je mnoho výpožičiek z angličtiny, napríklad „železničná stanica“ sa povie rajlvéstéšan (anglicky railway station).
Vzorový text
Pre porovnanie oboch jazykov je vedľa maráthčiny ten istý text uvedený aj hindsky.
Maráthsky:
सर्व मनुष्यजात जन्मतःच स्वतंत्र आहे व स्र्तजणांना समान प्रतिष्ठा व समान अधिकार आहेत। त्यांना विचारशक्ति व सदसद्व सदसद्विवेकबुद्धि लाभलेली आहे व त्यांनी एकमेकंशी बंधुत्वाच्या भावनेने आचरण करावे।
सभी मनुष्यों को गौरव और अधिकारों के मामले में जन्मजात स्वतन्त्रता और समानता प्राप्त है । उन्हें बुद्धि और अन्तरात्मा को देन प्राप्त है और परस्पर उन्हें भाईचारे के भाव से बर्ताव करना चाहिए ।
