Share to: share facebook share twitter share wa share telegram print page

Mariupoľ

Mariupoľ
(Маріуполь)
mesto
Vlajka
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Donecká oblasť
Súradnice 47°7′50″S 37°33′50″V / 47,13056°S 37,56389°V / 47.13056; 37.56389
Rozloha 244 km² (24 400 ha)
Obyvateľstvo 444 493 (2018)
Prvá písomná zmienka 1778
Časové pásmo UTC+3
 - letný čas UTC+4
PSČ 87500—87590
Telefónna predvoľba +380 629
EČV 57
Poloha mesta na Ukrajine
Poloha mesta na Ukrajine
Wikimedia Commons: Mariupol
Webová stránka: http://www.mariupol.gov.ua

/index.php

OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mariupoľ (ukr. Маріуполь – Mariupoľ; rus. Мариуполь – Mariupoľ; gr. Μαριούπολη – Marioupoli) je prístavné a priemyselné mesto pri Azovskom mori v Doneckej oblasti v juhovýchodnej Ukrajine. Mesto leží pri ústí rieky Kalmius zhruba 120 km južne od Donecku. Žije tu 444 493 obyvateľov (2018); mesto je 2. najväčšie v oblasti a 10. najväčšie na Ukrajine.

Dejiny a kultúra

Na mieste dnešného Mariupoľa vznikla v 16. storočí kozácka pevnosť. Samotné mesto vzniklo medzi rokmi 1770 – 1780, keď do oblasti Pryazovja prišli krymskí Gréci. Mesto je dodnes strediskom gréckej kultúry na Ukrajine.

Veľký rozvoj nastal po roku 1870 s postavením železnice; vtedy vznikli obrovské železiarne a iné priemyselné budovy. Mesto prešlo ťažkým obdobím nacistickej okupácie (1941 – 1943) a ekonomickej recesie (koniec 20. storočia, po páde ZSSR). Aj keď počet obyvateľov sa zmenšuje mesto stále zostáva významným centrom priemyslu; okrem toho mesto profituje od roku 1926 aj z kúpeľov.

V meste pôsobí divadlo založené v roku 1878 ako prvé v regióne, ďalej sa tu nachádza veľa kín, kultúrnych domov a niekoľko múzeí. Je tu 11 kostolov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu a 3 kostoly Kyjevského patriarchátu.

Mesto bolo silne poškodené počas ruskej invázie na Ukrajinu začiatkom roku 2022. Od 1. marca 2022 bolo mesto obkľúčené ruskými silami. V meste sa bránili jednotky ukrajinskej námornej pechoty a práporu Azov. Ich posledné zvyšky sa do 20. mája vzdali. Odvtedy je mesto okupované Ruskom. Predpokladá sa, že v dôsledku ostreľovania zahynulo viac než 21 000 civilných obyvateľov mesta.[1]

Etnické zloženie

V meste je veľká národnostná menšina Rusov.

Národnosť Počet príslušníkov Podiel (%)
Ukrajinci 248 683 48,7
Rusi 226 848 44,4
Gréci 21 923 4,3
  Bielorusi   3 858 0,8
Arméni 1 205 0,2
Židia 1 176 0,2
Bulhari 1 082 0,2
ostatní 6 060 1,2

Demografický vývoj mesta

V súčasnosti má mesto 493 245 obyvateľov.

Rok Počet obyv. Zmena Aglomerácia Zmena
1778 168 - 168 -
1782 2 948 +1,655 % 2 948 +1,655 %
1850 4 579 +55,33 % 4 579 +55,33 %
1897 31 800 +594,47 % 31 800 +594,47 %
1913 58 000 +82,39 % 58 000 +82,39 %
1939 221 500 +281,90 % 221 500 +281,90 %
1941 241 000 +8,80 % 241 000 +8,80 %
1943 85 000 -64,73 % 85 000 -64,73 %
1959 283 600 +233,65 % 299 100 +251,88 %
1979 502 600 +77,22 % 525 000 +75,53 %
1987 529 000 +5,25 % 552 300 +5,20 %
1989 518 900 -1,91 % 541 000 -2,05 %
1994 520 700 0,35 % 543 600 0,48 %
1998 499 800 -4,01 % 521 300 -4,10 %
2001 492 200 -1,52 % 514 500 -1,30 %
2002 489 700 -0,51 % 510 800 -0,72 %
2005 481 600 -1,65 % 502 800 -1,57 %
2007 498 600 +3,53 % - -

Referencie

  1. ↑ Dominika Colombova. Tri mesiace vojny na Ukrajine (mapa). SME (Bratislava), 2022-05-24. Dostupné online [cit. 2022-05-30].
Kembali kehalaman sebelumnya