Minhag (hebr. מנהג, „zvyk“, pl. minhagim) je v judaizme akceptovaná miestna tradícia alebo súbor tradícií.
Židovské náboženské právo halacha, odvodené v Talmude, je záväzné pre všetkých židov. Okrem nábožensko-právnych ustanovení (halachot) však vždy existovali aj lokálne zvyky a obyčaje. Niektoré boli neskôr prijaté všeobecne (napr. používanie pokrývky hlavy) alebo takmer všeobecne (monogamia). Iné sú dodržiavané len niektorými skupinami židovského obyvateľstva, napr. aškenázskymi Židmi, zatiaľ čo ostatné skupiny sa nimi neriadia: ako príklad uveďme zákaz konzumácie ryže a strukovín počas sviatku Pesach.
Druhy
- Staroveké minhagim - pochádzajú prevažne z talmudických čias a sú dnes považované za všeobecne záväzné
- Neskoršie minhagim - riadia sa nimi rozličné skupiny židovského obyvateľstva.
- Židia, ktorí žili na Blízkom východe a v afrických krajinách sa spravidla riadia tzv. východným (mizrachijským) minhagom.
- Židia, ktorých predkovia žili v strednej a západnej Európe sa riadia aškenázskym minhagom.
- Židia, ktorí pochádzajú zo Stredomoria a z Ázie sa riadia sefardským minhagom.
- Chasidi sa obvykle riadia vlastným minhagom.
Externé odkazy
