Nemecká jeseň

Nemecká jeseň (nem. Deutscher Herbst) je pomenovanie pre záverečný akt takzvanej Ofenzívy 77 nemeckej teroristickej organizácie Frakcia Červenej armády (RAF) a obdobie politickej atmosféry v septembri a októbri jesene v roku 1977 v Západnom Nemecku. Tieto dramatické udalosti súviseli so snahou RAF o prepustenie jej väznených členov a zahŕňali násilný únos a vraždu priemyselníka Hannsa Martina Schleyera a únos lietadla letu LH 181 spoločnosti Lufthansa palestínskymi teroristami z PFLP. Udalosti vyvrcholili 18. októbra úspešným oslobodením lietadla, následnou smrťou zakladajúcich členov RAF vo väzení a zavraždením Hannsa Martina Schleyera.

Termín Nemecká jeseň je odvodený z názvu filmu Deutschland im Herbst (slov. Nemecko na jeseň). Ide o koláž dokumentárnych filmov z roku 1978, ktorá sa kriticky zaoberá spoločenskou atmosférou, ktorá sprevádzala tieto udalosti. Podieľali sa na ňom mnohí významní nemeckí tvorcovia zo skupiny „Neuen Deutschen Films“ vrátane Heinricha Bölla, Hans Peter Cloosa, Rainer Werner Fassbindera, či Alexander Klugeho.

Udalosti Nemeckej jesene sú považované za jednu z najťažších kríz v histórii Západného Nemecka. Po týchto udalostiach nemecký ultraľavicový terorizmus stratil na intenzite a podobne závažné udalosti sa už neopakovali. Nekompromisný postoj štátu k terorizmu sa ukázal ako účinný aj keď aktivity RAF v menšej miery pokračovali až do roku 1993.

Udalosti súviseli s blížiacim sa vyvrcholením procesu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Stammheim s lídrami teroristickej organizácie RAF (išlo predovšetkým o Andreasa Baadera a Gudrun Ensslinovú), ktorý boli väznení už od roku 1972 a za teroristické akcie im hrozil doživotný trest. Sympatizanti RAF ich vnímali skôr ako politických väzňov, ktorých sa štát snaží umlčať. V tomto presvedčení mnohých umocnili predošlé podozrivé úmrtia viacerých väznených členov RAF, predovšetkým Holgera Meinsa, ktorý zomrel na následky hladovky 9. novembra 1974 a Ulrike Meinhofovej, ktorá 9. mája 1976 "údajne" spáchala samovraždu. Toto utvrdilo členov druhej generácie RAF v tom, že musia väzňov dostať na slobodu za každú cenu. Na zvýšenie týchto aktivít mala veľký vplyv aj nová líderka RAF Brigitte Mohnhauptová, pôvodne radová členka RAF, ktorá bola väznená spolu s Baaderom a Ensslinovou a ktorá bola prepustená vo februári 1977.

Dňa 7. apríla 1977 ako akt pomsty za smrť Meinsa a Meinhofovej RAF zavraždila v Karlsruhe generálneho prokurátora Siegfrieda Bubacka. Keď jeho auto stálo na križovatke, zastavili pri ňom na motorke dvaja (doteraz neidentifikovaní) členovia RAF, ktorí spustili na auto streľbu z automatických zbraní a okrem Bubacka zabili aj jeho šoféra a ochrankára. Táto udalosť je považovaná za predzvesť nasledujúcich udalostí, ktoré sa stali celkovo známe ako Ofenzíva 77. RAF totiž vypracovala plán na únosy prominentných ľudí, pomocou ktorých chcela vydierať štát a docieliť tak prepustenie zadržiavaných členov.

Dňa 30. júla 1977 členovia RAF pri pokuse o únos zabili právnika, predsedu predstavenstva Dresdner Bank Jürgena Ponta. V tento deň prišla pod zámienkou priateľskej návštevy do jeho vily v Oberurseli dcéra jeho priateľa Susanne Albrechtová spolu so svojimi dvoma priateľmi, neskôr identifikovanými ako Brigitte Mohnhauptová a Christian Klar. Ponta sa pokúsili uniesť, no keďže sa vzpieral, bol pravdepodobne Mohnhauptovou zastrelený. Traja páchatelia následne unikli autom, ktoré šoféroval Peter-Jurgen Boock.

Bubacka a Ponta si vybrali ako obete, pretože sa stali vysoko postavenými, napriek svojej minulosti v NSDAP a Wehrmachte. 

Po nevydarenom únose Jürgena Ponta sa RAF rozhodla uniesť iného významného prominenta. Ako cieľ si vybrali známeho priemyselníka, riaditeľa Zväzu nemeckých zamestnávateľov a bývalého dôstojníka SS Hannsa Martina Schleyera. Poobede, 5. septembra 1977 v Kolíne nad Rýnom sa Schleyer viezol autom z práce domov. Jeho automobil so šoférom Heinzom Marciszom sprevádzalo v tesnom závese auto s 3 člennou policajnou ochrankou (jeho posádku tvorili policajti Reinhold Brandl, Roland Pieler a Helmut Ulmer). Na ulici Vincenz-Statz pred Schleyerove auto náhle zacúvalo z parkoviska vozidlo teroristov, načo Marcisz nestihol zabrzdiť a narazil do neho, následne do Schleyerovho auta narazilo aj za nim idúce policajné auto. Hneď na to spustilo na obe autá streľbu minimálne štvorčlenné ozbrojené komando RAF (jeho neskôr identifikovaný členovia boli Peter-Jurgen Boock, Sieglinde Hofmannová, Stefan Wisniewski a Willi-Peter Stoll). Paľba teroristov trvala asi pol minúty a skončila smrťou všetkých troch policajtov ako aj Schleyerovho šoféra. Samotného Schleyera vytiahli nezraneného z auta a uniesli na neznáme miesto. Spočiatku ho držali pravdepodobne v okolí Kolína, neskôr ho previezli cez hranice až do Bruselu. Teroristi krátko po únose predložili svoje požiadavky, ktorých ústrednou témou bolo prepustenie 11 zadržiavaných členov RAF.

Vláda Helmuta Schmidta spočiatku odmietla s teroristami vyjednávať, RAF preto rozhodla tlak na ňu zosilniť. Spojili sa s teroristami z Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny (PFLP) a objednali si u nich podpornú akciu. Dňa 13. októbra 1977 unieslo 4-členné komando PFLP lietadlo Landshut spoločnosti Lufthansa letiace z malorského mesta Palma de Mallorca do nemeckého Frankfurtu nad Mohanom s 91 ľuďmi na palube. Títo teroristi tiež požadovali prepustenie väznených členov RAF a prepustenie dvoch členov PFLP z tureckého väzenia a zaplatenie výkupného vo výške 15 miliónov dolárov. Po mnohých medzipristátiach na Arabskom polostrove a vražde kapitána Jürgena Schumanna lietadlo pristálo v somálskom hlavnom meste Mogadišo. Tu v noci zo 17. na 18. októbra zaútočila na lietadlo špeciálna nemecká protiteroristická jednotka GSG 9, zneškodnila troch teroristov (jedna teroristka so zraneniami prežila) a bez strát oslobodila všetkých pasažierov. Tato akcia sa stala známa ako Operácia Guľový blesk a je dodnes považovaná za jednu z najúspešnejších protiteroristických operácii v histórii.

Nasledujúce ráno toho dňa boli vo väznici Stammheim Andreas Baader, Gudrun Ensslinová a Jan-Carl Raspe nájdení vo svojich celách mŕtvi. Ďalšia väznená členka RAF, Irmgard Möllerová s vážnymi bodnými zraneniami v hrudi prežila. Tieto udalosti sa stali známe ako Noc smrti (nem. Todesnacht). Podľa oficiálneho vyšetrovania sa vďaka prepašovanému rádiu a vlastnoručne vyrobenému telekomunikačnému systému väzni dozvedeli o oslobodení lietadla a následne dohodli na kolektívnej samovražde. Baader a Raspe sa zastrelili, Ensslinová sa obesila a Möllerová sa nožom štyrikrát bodla do hrude. Udalosti, ktoré sa stali tej noci v Stammheime dodnes vzbudzujú nejasnosti, vrátane faktov, ako sa podarilo teroristom do prísne stráženej väznice prepašovať strelné zbrane, alebo ako si dokázala Möllerová zasadiť sama štyri hlboké rany do hrude. Okrem toho je známe, že teroristi boli v celách dlhodobo odpočúvaní a nie je jasné, ako úrady nemohli vedieť, čo sa v celách deje. Samotná Möllerová neskôr po prepustení z väzenia tvrdila, že v skutočnosti nešlo o žiadne samovraždy ale o mimosúdnu popravu spáchanú štátom.

Keď sa Schleyerovi únoscovia dozvedeli o smrti väzňov, rozhodli sa Schleyera popraviť. Zabili ho tromi výstrelmi do temena hlavy. Následne zatelefonovali do francúzskeho denníka a tlačovej agentúry Deutsche Presse a oznámili miesto uloženia Schleyerovho tela. Podľa toho bolo nájdené 19. októbra 1977 v kufri zeleného Audi 100 na ulici Charlesa Péguya vo francúzskom Mulhouse. Vo vyhlásení, ktoré RAF zverejnila, sa uvádza:

Za vraždu Schleyera bolo odsúdených 11 členov RAF bez toho, že by bolo zistené, kto ho zastrelil. Až na jeseň 2007 sa prehlásil bývalý terorista Peter-Jürgen Boock, ktorý tvrdil že strieľali Stefan Wisniewski a Rolf Heißler.

• www.baader-meinhof.com (po anglicky)
• German Guerilla (The Red Army Faction) (po anglicky)