Oblasť H II – mračno medzihviezdneho plynu – svietiaca hmlovina, v ktorej je vodík zväčša ionizovaný (HII), s rozmermi aj niekoľkých stoviek svetelných rokov. Tieto hmloviny pozorujeme často v súvislosti so zrodom hviezd. Žiaria na základe fosforescencie po ionizácii a rekombináciiatómov (strata jedného alebo viacerých elektrónov je ionizácia atómu, ak ionizovaný atóm zachytí do svojho obalu voľný elektrón, nastáva rekombinácia atómu). Ich hmotnosti sú rôzne, často dosahujú až 3x104 M¤ (hmotnosti Slnka), teplota je cca 10 000 až 20 000 K, hustota cca 10 atómov/cm3. Viditeľná veľkosť hmloviny je daná Strömgrenovým polomerom, ktorý závisí od teploty (spektrálny typ) blízkej hviezdy, ktorá hmlovinu osvetľuje – napr. u hviezd so spektrálnou triedou O5 sú priemery hmlovín cca 150 pc (parsek), u hviezd A0 cca 0,5 pc.
Oblasť H II vzniknutú výlučne odtrhnutím plynného obalu umierajúcej hviezdy nazývame planetárne hmloviny. Pretože oblasti H I, H II a planetárne hmloviny emitujú žiarenie, patria čo do kategorizácie do väčšieho celku s názvom emisné hmloviny.
