Ochrid (po macedónsky Охрид) je mesto v juhozápadnej časti Severného Macedónska so 42 033 obyvateľmi. Po meste je pomenované Ochridské jazero. V meste sa nachádza 365 kostolov.
Na prelome 9. a 10. storočia sa Ochrid stal útočiskom žiakov sv. Cyrila a sv. Metoda, vyhnaných z Veľkomoravskej ríše. Najvýznamnejší z nich boli sv. Kliment Ochridský a sv. Naum. Pri kláštore, ktorý v Ochride založil sv. Kliment, vznikla literárna škola, vďaka ktorej sa z Ochridu stalo najvýznamnejšie centrum slovanskej kultúry a vzdelanosti, ktorá sa odtiaľ ďalej šírila do východnej Európy.
Koncom 10. storočia vystaval na kopci nad mestom cár Samuel I., vodca povstania proti byzantskej nadvláde, veľkú pevnosť, ktorá tvorí dominantu mesta i dnes, a urobil z Ochridu hlavné mesto Bulharskej ríše. V roku 1014 však bol cár Samuel porazený Byzantíncami, čím sa významne znížil politický význam mesta. Ochrid, nad ktorým sa vystriedala nadvláda byzantská, bulharská, srbská aj osmanská, zostal do začiatku 18. storočia významným cirkevným centrom a sídlom patriarchátu.
Počas prvej balkánskej vojny bolo okolie mesta rozdelené medzi Srbsko a Bulharsko. Srbská armáda obsadila Ochrid 22. novembra1912. Do vojny sa zapojil aj značný počet obyvateľov mesta v snahe bojovať za svoje oslobodenie od nadvlády Osmanskej ríše, ktorá oblasť držala práve až do konca prvej balkánskej vojny. Vzhľadom na nespokojnosť s mierovou zmluvou, ktorá bola následne podpísaná, vypuklo v septembri 1913 v celom západnom Macedónsku povstanie, známe tiež ako Ochridské. Dňa 12. septembra jednotky Petara Čauleva a Pavle Hristova obsadili Ochrid a vyhnali srbských vojakov a úradníkov. Následne bola ustanovená provizórna správa, no už 19. septembra prišli posily srbskej armády a mesto dobyli späť.
Počas prvej svetovej vojny bol Ochrid s okolím obsadený bulharskou armádou. Miestne pamiatky boli niekoľkokrát vylúpené okupačnými vojskami. Bulhari odišli po prelomení solúnskeho frontu a postupe vojsk Dohody ďalej na sever. Potom bolo mesto súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Počas druhej svetovej vojny bol Ochrid opäť obsadený bulharskou armádou. Partizáni ho obsadili 15. októbra1944, ale len na krátku dobu. Nemecké vojsko, ktoré mesto okupovalo, sa nechcelo vzdať a mesto bolo oslobodené až 8. novembra 1944.
Pamiatky
Katedrálny chrám sv. Klimenta a sv. Panteleimona
Okrem trosiek už spomínanej pevnosti sa tu nachádza rad ďalších významných pamiatok:
Amfiteáter pochádzajúci z rímskeho obdobia, dodnes používaný na divadelné a hudobné predstavenia.
Samuelova pevnosť s viac ako 3 kilometrami hradieb, rozkladajúca sa na kopci nad mestom.
Katedrálny chrám Svätej Múdrosti (Sveta Sofia) vyzdobený unikátnymi freskami svätcov, okrem iných sv. Cyrila, sv. Metoda a raných kresťanských pápežov z 11. storočia.
Chrám sv. Jána Teológa (sveti Jovan Kaneo) z 13. storočia, nachádzajúci sa na romantickom útese nad jazerom, ktorého architektúra kombinuje byzantské a arménske prvky. V blízkosti tejto pamiatky sa odohráva dej známeho macedónskeho filmu „Pred dažďom“.
Chrám presv. Bohorodičky z 12. storočia s veľmi zachovanými freskami svätcov a byzantských cisárov.
Katedrálny chrám sv. Klimenta a sv. Panteleimona postavený na základoch stavieb z 9.-15. storočia, za osmanskej nadvlády prestavaný na mešitu, nedávno kompletne zrekonštruovaný a znovu vysvätený. Sú v ňom uložené pozostatky sv. Klimenta Ochridského.
Južne od mesta sa na romantickom útese nad jazerom nachádza Prezidentská vila, vybudovaná pre maršala Tita a stále využívaná súdobými hlavami štátu.
Súčasnosť
Od roku 1958 sídli v Ochride opäť Ochridské arcibiskupstvo, súčasť autokefálnej Macedónskej pravoslávnej cirkvi, ktorá však nie je uznávaná ostatnými pravoslávnymi cirkvami. Ochrid je významným turistickým centrom Macedónska a domáci využívajú Ochridské jazero k letným dovolenkám. Každý rok sa tu koná známy hudobný festival Ochridské leto.
Okolie
Severne od Ochridu sa nachádza známe letovisko Struga, južne turistami vyhľadávaný kláštor sv. Nauma.
