Pavel Bujnák

	Pavel Bujnák
	literárny kritik a historik, estetik, jazykovedec, prekladateľ a univerzitný profesor
Iné mená	Pavol Bujnák
Narodenie	23. apríl 1882; Dolný Kubín, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	13. november 1933 (51 rokov); Praha, Česko-Slovensko
Rodičia	Andrej Bujnák, Miloslava, rod. Bróziková
Príbuzní	Ondrej Brózik (starý otec), Ľudovít Izák (svokor), Ján Čaplovič (synovec)
Manželka	Anna, rod. Izáková (1891 – 1946)
Deti	Anna Halyaková (1911 – 1994), Oľga Štepaniková (1912 – ?)
Poznámky	zdroj údajov
	Literárny portál; Jazykový portál; Historický portál; Biografický portál

Pavel Bujnák alebo Pavol Bujnák (* 23. apríl 1882^{[pozn. 1]}, Dolný Kubín – † 13. november 1933, Praha) bol slovenský literárny kritik a historik, estetik, jazykovedec, prekladateľ a univerzitný profesor.^[1] Zostavovateľ prvej slovenskej všeobecnej encyklopédie Slovenský náučný slovník (tri diely) z roku 1932.

Životopis

Ľudovú školu navštevoval v Dolnom Kubíne, meštiansku školu v Liptovskom Mikuláši, gymnázium v Banskej Bystrici. Maturoval v roku 1900.^[1] Pokračoval štúdiom evanjelickej teológie^[4] v Bratislave (1900 – 1904), ďalej nasledovala orientálna filológia v Lipsku (1904 – 1905) a hungaristika a slavistika u Oszkára Asbótha v Budapešti.^[1]

Od roku 1906 pôsobil ako kaplán slovenskej evanjelickej cirkvi v Budapešti, od roku 1909 ako farár v Krupine. Po vzniku Česko-Slovenska redigoval časopis Hontiansky Slovák (1919 – 1922), v roku 1919 získal titul PhDr. na UK v Prahe. Od roku 1922 pôsobil ako hlavný knihovník Verejnej a univerzitnej knižnice v Prahe, v roku 1925 habilitoval (Ján Arány v literatúre slovenskej) a získal titul docent. Založil katedru maďarského jazyka a literatúry na FF UK.^[5] V roku 1926 absolvoval študijný pobyt vo Fínsku.^[1] Dňa 30. júna 1929 sa stal mimoriadnym profesorom UK v Prahe. Od roku 30. marca 1931 bol riadnym profesorom maďarskej a ugrofínskej filológie na Univerzite Komenského v Bratislave.^[5]

Zomrel v Prahe 13. novembra 1933, pochovaný je v Dolnom Kubíne.^[1]

Tvorba, pôsobenie

Do roku 1918 sa venoval prevažne literárnej kritike a estetike.^[6] Kladne hodnotil tvorbu Janka Jesenského, kriticky sa postavil k Hájomilovi (epigón Hviezdoslava). Nesprávne posúdil Kraskovu debutovú zbierku Nox et solitudo v čom s ním polemizoval František Votruba. V článku „O novšej slovenskej dráme“ vyzdvihol Herodes a Herodias od Hviezdoslava, Matku a Statky-zmätky od Tajovského.^[1] U literátov svojej generácie (Tajovský, Jesenský, Timrava) „‚postrádal umeleckosť‘“, v tomto bode sa dostával do polemík s F. Votrubom a Elenou Šoltésovou.^[7]

Po vzniku Česko-Slovenska „sa sústredil na štúdium a prednášanie hungaristiky na Karlovej univerzite, na oblasť literárnych vzťahov a porovnávacej lingvistiky.“^[6]

Pôsobil ako hlavný redaktor prvej slovenskej všeobecnej encyklopédie Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch, ktorá vyšla v roku 1932 v pražskom vydavateľstve Litevna, v nej sa „pokúsil o základný náčrt slovenskej duchovnej tvorby s výhľadmi na svetovú kultúru.“ Nedokončený zostal slovník Hviezdoslavovej básnickej reči a miestopisný slovník Slovenska do roku 1525.^[1]

Jeho učebnice Slovenská poetika, 1921 (spolu s Janom Menšíkom) a Stručné dejiny literatúry československej po Štúra, 1923 „boli najpoužívanejšími učebnicami literatúry na stredných školách za prvej Česko-slovenskej republiky“.^[8]

Hodnotenie (z hľadiska slovenskej lieratúry): „Celým svojim dielom, ale najmä ako literárny historik, kritik a estetik pozitívne zasiahol do slovenských literárnych pomerov. Jeho účinkovanie zvlášť pred prevratom [vznikom ČSR], bolo pridaté kladne, po prevrate, uplatňujúc teóriu o jednotnom československom národe, skôr protirečivé, niekedy i retardačné, a preto sa stretávalo s polemikou.“^[5] Podobne: „Napriek širokému rozhľadu, vzdelanie a prínosu k vývinu slovenskej estetiky svojím konzervativizmom pôsobil v slovenskej literatúre skôr retardujúco.“^[7] Celkovo „Ako reprezetant tzv. pozitívnej metódy reprezentuje v dejinách výskumu slovenskej literatúry, najmä v literárnej histórii, významný vývojový fenomén.“^[5]

Knižná bibliografia

Autor/spoluautor

BUJNÁK, Pavel. Pavol Országh-Hviezdoslav : k 70-tym jeho narodeninám. Liptovský Svätý Mikuláš : Tranoscius, 1919. 176 s. Dostupné online.
BUJNÁK, Pavel; MENŠÍK, Jan. Slovenská poetika. Praha : Štátne nakladateľstvo, 1921. 240 s. (²1928, ⁴1934, ⁵1937)
BUJNÁK, Pavel. Stručné dejiny literatúry československej po Štúra. Banská Štiavnica : Tlačou a nákladom vdovy a syna Augusta Joergesa, 1923. 150 s. Dostupné online.
BUJNÁK, Pavel. Ján Arany v literatúre slovenskej : úvaha z oboru srovnávacích dejín literárnych. Praha : nákladem Filosofické fakulty University Karlovy, 1924. 198 s. (Práce z vědeckých ústavů; zv. VI.)
BUJNÁK, Pavel. Dr. Karol Kuzmány : život a dielo. Liptovský Svätý Mikuláš : Tranoscius, 1927. 318 s. Dostupné online.
BUJNÁK, Pavel. Dve kapitoly z literárnej estetiky. Prešov : Nakladateľstvo slovenských profesorov, 1927. 67 s. (Knihy súvislej četby slovenskej pre stredné školy; zv. 1.)
BUJNÁK, Pavel. Básnik Kuzmány. V Bratislave : Literárny odbor Umeleckej besedy slovenskej, 1928. 27 s. (Devín. Sborník prednášok a úvah o umení; zv. 2.)
BUJNÁK, Pavel. Praefixa verbalia v jazykoch ugrofinských a zvlášte v maďarskom : úvaha z oboru srovnávacieho jazykozpytu. V Praze : Filosofická fakulta University Karlovy, 1928. 398 s. (Facultas philosophica Universitatis Carolinae Pragensis. Sbírka pojednání a rozprav; zv. 12.)
BUJNÁK, Pavel. Zo slovenskej estetiky : štúdie. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1957. 256 s. (Umenie a život; zv. 6.) Dostupné online.

Zostavovateľ/editor

Výbor z krásné prózy československé : Slovenská próza. Ed. Pavel Bujnák. V Praze : Sfinx; Státní nakladatelství, 1931. 296 s. (Nové cíle; zv. 411.)
Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 344 s.
Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II. E – M. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 379 s.
Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s.

Poznámky

↑ Časť zdrojov uvádza 26. apríl.^[2]^[3]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h BUJNÁK, Pavel. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 609 – 610.
↑ Pavel Bujnák [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
↑ Bujnák, Pavel, 1882-1933. In: Databáze Národní knihovny ČR [online]. Praha: Národní knihovna ČR, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
↑ Bujnák, Pavol. In: PETRÍK, Borislav; RYBÁR, Peter, a kol. Evanjelická encyklopédia Slovenska. Vyd. 1. Bratislava : BoPo pre Generálny biskupský úrad Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 2001. 448 s. ISBN 80-968671-4-8. S. 57.
↑ ^a ^b ^c ^d Pavel BUJNÁK. In: ROSENBAUM, Karol, a kol. Slovník slovenskej literatúry. 1. vyd. Zväzok 1. A – H. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1979. 404 s. S. 130 – 132.
↑ ^a ^b Bujnák, Pavel. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 365-366.
↑ ^a ^b Pavel BUJNÁK. In: MIKULA, Valér, a kol. Slovník slovenských spisovateľov. 2., preprac. a dopl. vyd., v Kalligrame 1. Bratislava : Kalligram; Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 656 s. (Knižnica slovenskej literatúry; zv. 2.) ISBN 80-7149-801-7. S. 106.
↑ BUJNÁK, Pavol. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 104.

Ďalšia literatúra

Bujnák, Pavol. In: Encyklopédia Slovenska. 2. nezm. vyd. Zväzok I. A – D. Bratislava : Veda, 1985. 624 s. S. 277.
Bujnák, Pavel. In: Encyklopédia dramatických umení Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – L. Bratislava : Veda, 1989. 696 s. ISBN 80-224-0000-9. S. 142.
Pavel BUJNÁK. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. Ed. Karol Rosenbaum. 1. vyd. Zväzok 1 : A – O. Bratislava : Obzor, 1984. 483 s. S. 76 – 78.
BUJNÁK, Pavel. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopl., opr. a rozšír. vyd. Bratislava; Martin : Literárne informačné centrum; Slovenská národná knižnica, 2008. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3, 978-80-89301-12-6. S. 56 – 57.