Pieseň o Rolandovi alebo Rolandova pieseň (franc.La chanson de Roland) je starofrancúzsky veršovaný epos, tzv. chanson de geste - pieseň o činoch. Anonymná skladba je napísaná v štyritisíc desaťslabičných veršoch. Patrí medzi najstaršie diela francúzskej literatúry. Vznikol na rozhraní 11. a 12. storočia a jeho jadrom sú skutočné historické udalosti za vlády Karla Veľkého. Je súčasťou tzv. karolínskeho cyklu". Napriek tomu, že sa opiera o určité historické udalosti, obsahuje mnoho legendových prvkov.
Historickým jadrom eposu je relatívne menej významná bitka v Roncevauxskom priesmyku, ktorá sa odohrala 15. augusta778 medzi kresťanskými Frankami- Karolovým vojskom a mohamedánskymiSaracénmi, tak ako ju zaznamenal kronikár Einhard v diele Život Karla Veľkého. K bitke dochádza po sedemročnej krížovej vojne, v ktorej Karolovo vojsko oblieha Saracénov usadených v španielskej Zaragoze. Saracéni falošnými sľubmi prinútia Karolove oddiely na odchod. V Roncevauxskom priesmyku Saracéni napadnú zadný voj Karolovho vojska, vedený Rolandom. V boji s nepriateľskou presilou Roland zo začiatku odmieta radu priateľa Oliviera zatrúbiť na zázračný roh Olifant, aby privolal posilu, a statočne sa bráni mečom Durandalom. Až keď je Durandal v boji zničený, ťažko ranený Roland zatrúbi na Olifant tak silno, až mu praskne spánková tepna a rytier umiera. V boji padne i dvanásť rytierov, medzi nimi „Hruodland, prefekt Bretónskej marky“ (Hruodlandus Brittannici limitis praefectus). Karol s vojskom sa rýchlo vracia, porazí Saracénov a dobyje Zaragozu. Panovníkovi sa vo sne zjaví archanjel Gabriel a vyzýva ho na novú výpravu.
Momenty z bitky v Piesni o Rolandovi
Pieseň sa dochovala vo viacerých rukopisoch, ktoré dokazujú jej rozšírenie a popularitu v 12. až 14. storočí. Najstaršia verzia sa datuje približne do roku 1080. Je príkladom žánru chanson de geste, ktorý oslavuje hrdinské činy legendárnych hrdinov.
