Polónium

Polónium (polonium)
bizmut ← polónium → astát Te ↑ Po ↓ Lv 84 Periodická tabuľka 6. perióda, 16. skupina, blok p polokovy
Vzhľad
striebristý kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(209) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f14 5d10 6s2 6p4
Atómový polomer	168 pm
Kovalentný polomer	140 pm
Van der Waalsov pol.	197 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	2,0 (podľa Paulinga)
Oxidačné číslo(a)	-II, II, IV, VI
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	9,196 kg·dm−3
Teplota topenia	527 K (253,85 °C)
Teplota varu	1 235 K (961,85 °C)
Sk. teplo topenia	13 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	102,91 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	26,4 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) (846) 1 003 1 236
Iné
Kryštálová sústava	kubická
Elektrický odpor	0,40 nΩ·m
Tep. vodivosť	20 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	23,5 µm·m−1·K−1
Reg. číslo CAS	7440-08-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  208Po synt. 2,898 r. α 5,215 204Pb synt.   ε, β+ 1,401 208Bi  209Po synt. 103 r. α 4,979 205Pb synt.   ε, β+ 1,893 209Bi  210Po stopy 138,376 d. α 5,307 206Pb
Commons ponúka multimediálny obsah na tému polónium.
Chemický portál

Polónium (polonium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Po a protónové číslo 84. Polónium je zriedkavý rádioaktívny prvok, vyskytujúci sa v uránovej rude.

Polónium objavila Maria Curieová-Skłodowská v roku 1898 pri skúmaní rádioaktivity v jáchymovskom smolinci a pomenovala ho na počesť svojej vlasti Poľska. Na získanie 250 mg Po bolo potrebné spracovať vyše 1 000 000 kg smolinca.

Dmitrij Ivanovič Mendelejev predpovedal takýto prvok 38 rokov pred jeho objavením. Polónium je rádioaktívny kov s polčasom rozpadu 138,38 dňa. Vzniká ako člen rádioaktívnych rozpadových radov. Polónium je alfa žiarič.

Vzhľadom na to, že Po má krátky polčas rozpadu, poskytuje značné množstvo energie (140 W na 1 g kovu) a odtiaľ pramení jeho samoohrievacia schopnosť, ktorú majú aj jeho zlúčeniny.

Polónium sa používa ako ľahký svetelný zdroj alebo ako spontánny a spoľahlivý kompaktný zdroj termoelektrického napätia pre kozmické sondy a lunárne stanice.

V roku 2006 zomrel na otravu polóniom 210 Alexandr Litvinenko a z vraždy bol obvinený ruský ex-špión Andrej Lugovoj.^[1] Britský fyzik Norman Dombey oznámil vyšetrovateľom, že Litvinenko zomrel po dávke 26,5 mikrogramu polónia.^[2]

1. ↑ Pitva Litvinenka bola život ohrozujúca, tvrdí britský lekár
2. ↑ Polónium, ktoré zabilo Litvinenka, vraj mohlo vyrobiť len Rusko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému polónium