Prériový štýl bol architektonický smer konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorý bol bežný na stredozápade Spojených štátov. Je americkou odozvou na grécke sochárstvo a minojskú architektúru z Kréty. Samotný Wright toto umenie miloval, no hovoril o ňom že je ľahostajné k používaniu miestnych materiálov. Takisto mu v tomto umení chýbala účelnosť - vyžitie tvarov aj pre nejakú funkciu. Najdokonalejším príkladom prériového štýlu je Robieho dom od F.L.Wrighta v Chicagu.
Staviteľské znaky tohto štýlu
široké prahy dverí a voľná priestorová kompozícia (miestnosti voľne prechádzajúce jedna do druhej)
úhľadná a rozložitá vonkajšia úprava domov, a množstvo okenného priestoru
presahujúce odkvapy a mierne klesajúce na strechách
otvorená kompozícia stavieb odzrkadľovala averziu voči uzavretej hranolovej hmote domu (snaha o „rozbitie debny").
Vonkajšia úprava dodáva určitú jednotnosť a plynulosť a širším využívaním okien doslova pozýval prírodu dovnútra
presahujúce strechy poskytujú úkryt pred vonkajším svetom
veľký dôraz na súkromie, čo sa prejavuje na vchodoch do domov, ktoré je často ťažké nájsť
Prériový štýl bol však aj o niečom inom ako len o horizontálnom členení domov. Táto „na zemi lipnúca" vlastnosť ranej rodinnej architektúry odzrkadľovala túžbu spojiť domov a prírodu, ako to bolo aj:
chuť zlučovať priestory
dom sa nikdy nesmie chápať izolovane od vonkajšieho prostredia
zariadenie v domácnosti sa nemá vnímať oddelene od domu
používanie miestnych materiálov v ich prírodnom tvare pre exteriér aj interiér domu
domy postavené z takýchto materiálov mali na sebe známku autenticity
