Pulz

Pulz alebo tep je vlnenie cievnych stien, ktoré vzniká ich napnutím a zrýchlením prúdenia krvi,^[1] čo je spôsobené tlakovou vlnou, vyvolanou vypudením krvi z ľavej srdcovej komory do aorty, odkiaľ sa šíri ďalšími tepnami do celého tela. V lekárstve séria týchto vĺn súvisí s pojmami srdcový rytmus a srdcová frekvencia.

Pulz je možné nahmatať na väčších tepnách umiestnených blízko pod povrchom tela; najčastejšou tepnou pre meranie pulzu je krkavica (arteria carotis), vretenná tepna (arteria radialis), zápästná tepna (arteria ulnaris), pri nedostatočnom dokrvovaní horných končatín sa používa pažná tepna (arteria brachialis) a na dolných končatinách stehenná tepna (arteria femoralis).

Zmena pulzu môže súvisieť so zmenami zdravotného stavu. Už Hérofilos rozpoznal význam pulzu pre stanovenie lekárskej diagnózy.

Priemerný srdcový pulz má hodnotu okolo 72 úderov za minútu. Tep však môže byť aj u zdravých ľudí nižší, obvykle u ľudí s dobrou fyzickou kondíciou a u športovcov, ktorých srdcia sú schopné prečerpať väčšie množstvá krvi – hodnota sa môže pohybovať aj okolo 40 úderov za minútu.

U ľudí, ktorí trpia závratmi alebo stratami vedomia, môže nízky pulz signalizovať srdcový blok. Ide o stav, keď dochádza k zablokovaniu elektrického impulzu, bez ktorého pomoci nemôže srdce biť. Pri spomalení srdcovej frekvencie (srdcový pulz pod 60 úderov za minútu) hovoríme o tzv. bradykardii. Naopak pri zrýchlení srdcovej frekvencie (srdcový pulz nad 90 úderov za minútu) hovoríme o tzv. tachykardii.

1. ↑ FILIT, Pulz

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pulz
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pulz

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.