Rodos (ostrov)

Rodos (skupina -os- sa podľa PSP pri ohýbaní zachováva; novogr. Ρόδος - Rodos; starogr. Ῥόδος - Rhodos; po taliansky.: Rodi; Ladino.: Rodi alebo Rodes; po turecky.: Rodos) je grécky ostrov v Egejskom mori, najväčší z Južných Sporád (Dodekanéz). Leží pri pobreží Malej Ázie, od ktorého ho delí 10 km široký prieliv. Pre svoju bohatú históriu a prírodné krásy patrí k najvyhľadávanejším turistickým cieľom v Európe. Hlavné mesto je Rodos, okrem toho sa tu nachádzajú menšie mestá ako Archangelos, Ialysos, Afantou, Kremasti a Lindos.

Geografia

Rozloha ostrova je 1 398 km² (4. najväčší grécky ostrov: po Kréte, Euboji a Lesbose), dĺžka pobrežia 220 km, dĺžka ostrova 78 km, šírka takmer 30 km, najvyššia nadmorská výška 1 215 m nad hladinou mora (Ataviros). Patrí k ostrovnému mostu, spájajúcemu Peloponéz s Malou Áziou. Najvyšším vrchom je Αττάβυρος (Attávyros).

Počet obyvateľov je približne 110 000. Hlavné mesto je Rodos (cca. 60 000 obyvateľov).

Doprava

Letecká doprava

Najväčšie letisko Diagoras, ktoré slúži najmä pre chartrové lety, sa nachádza 16 km juhozápadne od hlavného mesta Rodos. Rodos, ktorý je štvrtým najväčším gréckym ostrovom, má však aj pravidelné vnútroštátne (Atény, Karpathos, Kasos, Kos, Kréta, Mykonos, Santorini, Solún a ďalšie) i medzinárodné letecké spojenie.

Lodná doprava

Z ekonomického hľadiska a pre miestne obyvateľstvo je hlavným spôsobom dopravy a spojenia s okolitými ostrovmi, pevninským Gréckom, Talianskom, Tureckom a severnou Afrikou. Rodos má pravidelné lodné spojenie s Benátkami, Aténami, všetkými ostrovmi Dodekanézy, trajektové spojenie má i s Tureckom (Marmaris).

Dejiny

Starovek

Rodos je osídlený už od neolitu, spočiatku tu žili Kári a Lelegovia, neskôr sa tu usadili aj Minojci z Kréty. Prví Gréci ostrov osídlili približne v 15. stor. pred Kr. a boli to Achájci, no tí tu netvorili väčšinové osídlenie. V 11. stor. pred Kr. sem z Grécka prišiel grécky kmeň Dórov, tí tu vytvorili majoritné grécke osídlenie a odvtedy je Rodos obývaný Grékmi. Dóri tu založili tri najvýznamnejšie mestá – Lindos, Ialyssos a Kameiros. Rodos bol v staroveku súčasťou maloázijského Grécka. Rodos ovládli Peržania, no tých porazili Atény a Rodos bol súčasťou Aténskeho spolku, hoci jeho obyvatelia boli dórskeho pôvodu.

Od roku 404 pred Kr. je Rodos samostatný štát. V tomto období tu bolo postavené mesto Rodos, ktoré navrhol architekt Hippodamus z Milétu. Neskôr Rodos pripadol Halikarnaskému vládcovi Mausolovi, potom opäť Peržanom, no tých porazil Alexander Veľký a Rodos tak oslobodil. Po smrti Alexandra Veľkého sa ostrov dostal pod vplyv Seleukovskej ríše. V tomto helenistickom období sa z Rodosu stalo dôležité obchodné a kultúrne centrum gréckeho sveta. Bola tu slávna filozofická a rétorická škola. V roku 305 pred Kr. napadol Rodos Demetrios, syn Antigona, kráľa Ríše Antigonovcov. K boju však nedošlo a Demetrios sa zaviazal zaplatiť Rodosu odškodné.

Symbolom bohatstva ostrovného štátu sa stal Rodský kolos, jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Stál však len 67 rokov – v roku 225 pred Kr. ho zničilo zemetrasenie. V roku 164 pred Kr. sa Rodos stal súčasťou Rímskej ríše. Jeho kultúra však neupadla, naopak filozofická a rétorická škola sa tešila ešte väčšej sláve, keď ju navštevovali mnohí Rimania, medzi nimi aj Gaius Julius Caesar, Cicero a tiež neskorší cisár Tiberius, ktorý sa na Rodos dobrovoľne utiahol ešte počas Augustovho života. Rodský pôvod má aj súsošie Laokoóna, dnes vystavené vo Vatikánskych múzeách v Ríme. Od 1. stor. sa tu šíri kresťanstvo, ktoré sa tu však udomácnilo až v 3 stor. Od roku 395 patrí Rodos do Východorímskej (Byzantskej) ríše.

Stredovek

Obdobie prosperity Rodosu pokračuje aj v ranobyzantskom období, z Rodosu pochádzali tehly na výstavbu chrámu Hagia Sofia v Konštantínopole. Obdobie pokoja však končí v 7. stor., kedy Rodos dobyli Arabi a na niekoľko desaťročí tu aj vládli. V roku 1090 ostrov ovládli Seldžuckí Turci. Po opätovnom pričlenení k Byzancií bolo mesto Rodos obohnané novými hradbami. V roku 1309 sa ostrova zmocnili rytieri z Európy, známi neskôr ako rytieri z Rodosu. Počas tohto obdobia nadobudlo mesto Rodos svoj stredoveký charakter, bolo tu postavených mnoho budov, ako palác veľmajstra a nové opevnenia. Rytieri ostrov bránili proti Egypťanom a Turkom. V roku 1523 však museli Rodos prenechať tureckému sultánovi Sulejmanovi I. Turecká nadvláda trvala takmer 400 rokov.

Turecká nadvláda

Počas tureckej okupácie Rodos nehral významnú úlohu, okrem Grékov tu žili aj Židia a Turci, ktorí boli hlavne potomkovia islamizovaných Grékov. V tomto období tu boli postavené mešity, hlavne v meste Rodos, kde žila najpočetnejšia moslimská komunita. Boli tu postavené aj kúpele, ktoré fungujú dodnes. Turci vyhnali z mesta Rodos Grékov, ktorí sa potom usadili pred mestskými hradbami. V 16. a 17. stor. sa mnoho Grékov z Rodosu usadilo na Maloázijskom pobreží a posilnili tu maloázijskú grécku komunitu. Snahy o oslobodenie ostrova boli hlavne v 19. stor., mnohí Rodosania pôsobili v Gréckej vojne za nezávislosť, no Rodos ostal súčasťou Turecka až do roku 1912, kedy ho ovládli Taliani, a tak Grékov oslobodili spod tureckej nadvlády. V roku 1948 bol Rodos pričlenený ku Grécku.

Menšiny

V roku 1922 sa konala Grécko-turecká výmena obyvateľov, no keďže Rodos patril Taliansku, táto výmena sa ho netýkala a preto tu dodnes žije malá moslimská populácia Turkov, síce sa väčšina z nich vysťahovala do Turecka po tom, čo ostrov ovládli Taliani a neskôr keď pripadol Grécku. Okrem nich tu žije aj malá menšina Talianov od doby talianskej vlády a tiež sú tu Židia.

Kultúra

Moderná kultúra je prezentovaná bohatým gréckym folklórom. Môžeme tu vidieť typický grécky folklór Dodekanézu. Známe sú ľudové tance a piesne ako Pidichtos Rodos, Syrtos, Roditikos a Sousta. Piesne sú orientálneho charakteru, hlavné hudobné nástroje sú husle a laouto (orientálna mandolína). V lete sa tu konajú rôzne ľudové zábavy, najznámejšie sú sviatok vína a sviatok melónov.