Royal Air Force (skratka: RAF; v preklade: Britské kráľovské letectvo[1], (britské) Kráľovské letectvo[2] alebo britské Kráľovské vzdušné sily[3]) je leteckou zložkou Britských ozbrojených síl (British Armed Forces), ktorá vznikla spojením Royal Flying Corps ((britského) Kráľovského leteckého zboru) a Royal Naval Air Service ((britskej) Kráľovskej námornej leteckej služby) dňa 1. apríla 1918, čím sa RAF stalo prvým samostatným vojenským letectvom na svete.
História
Od svojho vzniku v roku 1918 malo RAF významnú úlohu v britskej vojenskej histórii. Počas druhej svetovej vojny zohralo rozhodujúcu úlohu v bitke o Britániu, ktorá prebiehala od júla do októbra 1940. RAF sa podarilo ubrániť voči mnohonásobnej presile Luftwaffe, čím zabránilo Hitlerovi uskutočniť operáciu Seelöwe – inváziu do Británie. Boje prebiehali najmä nad južným Anglickom. V RAF pôsobili počas druhej svetovej vojny aj česko-slovenské perute – 310. stíhacia, 312. stíhacia, 313. stíhacia a 311. bombardovacia. RAF sa významne podieľalo aj na postupe spojeneckých vojsk na západnom fronte.
Pred vylodením v Normandii bolo RAF rozčlenené na štyri veliteľstvá, každému z nich velil Air vice-marshal (ktorého hodnosť zodpovedá približne divíznemu generálovi):
Neskôr bolo zriadené tzv. taktické letectvo (Tactical Air Force). Jednotlivé veliteľstvá sa skladali zo skupín (Groups) a každá skupina sa delila na krídla (Wings). Krídlu velil Wing commander (čo zodpovedalo približne hodnosti podplukovníka). Až do roku 1943 bázovali krídla na určitých letiskách. Krídla sa skladali z troch alebo štyroch perutí (Squadrons). Stíhacia peruť mala približne 24 lietadiel a asi 30 – 32 letcov, ktorým velil Squadron leader (major). Každá peruť mala svoje číslo, napr. 313. česko-slovenská stíhacia peruť. Lietadlá každej perute boli označené písmenami, pričom 313. peruť mala konkrétne označené lietadlá písmenami „NN“. Perute sa skladali z dvoch letiek (Flights) po 12 lietadlách označených A a B. Každej letke velil Flight lieutenant (kapitán). Letka sa skladala z troch rojov (Sections; modrý, červený a žltý) po štyri lietadlá.
Profesionálnym vedúcim RAF je náčelník štábu letectva (Chief of the Air Staff).[4] Náčelník štábu letectva je zároveň vedúcim predstavenstva Rady vzdušných síl (Air Force Board), ktorá je výborom Rady obrany (Defence Council). Rada vzdušných síl je správnou radou RAF a pozostáva z niekoľkých vysokopostavených dôstojníkov.[5]
Veliteľská právomoc je prenesená z Rady vzdušných síl na veliteľstvo RAF. Zatiaľ čo v minulosti existovali individuálne veliteľstvá zodpovedné za bombardéry, stíhačky, výcvik atď., dnes existuje len Letecké veliteľstvo (Air Command) so sídlom na základni RAF High Wycombe. Napriek tomu, že toto veliteľstvo vedie samotný náčelník štábu letectva, nefunguje takým spôsobom ako predchádzajúce veliteľstvá s vlastnými samostatnými leteckými veliacimi dôstojníkmi (Air officers commanding) a personálom vzdialeným od Whitehall.[6]
Skupiny
Skupiny sú podriadené Leteckému veliteľstvu a sú zodpovedné za rôzne typy operácií vo vymedzených geografických oblastiach:[7]
1. skupina RAF (No. 1 Group RAF) koordinuje činnosť nadzvukového letectva RAF, spravodajstva, sledovania, zisťovania cieľov a prieskumu (ISTAR).[8]
2. skupina RAF (No. 2 Group RAF) koordinuje činnosť leteckej prepravy vzdušných síl a ochrany vojsk RAF.[9]
22. skupina RAF (No. 22 Group RAF) je zodpovedná za poskytovanie kvalifikovaného a skúseného personálu RAF.[11]
38. skupina RAF (No. 38 Group RAF) je zodpovedná za inžinierstvo a logistiku, komunikáciu a lekárske operácie.[12]
83. expedičná letecká skupina (No. 83 Expeditionary Air Group) predstavuje operačné veliteľstvo RAF na Blízkom východe. Zodpovedá za britské letecké operácie v spoločných operačných oblastiach (Joint Operating Areas) v rámci operácií Kipion a Shader.[13]
↑STANISLAV, Ján; ŠVACHO, Jaroslav. Siločiary pomoci SNP a západní spojenci. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2016. 326 s. ISBN 978-80-89514-37-3. Kapitola Štúdia strategického bombardovania USA, s. 102.
↑STANISLAV, Ján; ŠVACHO, Jaroslav. Siločiary pomoci SNP a západní spojenci. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2016. 326 s. ISBN 978-80-89514-37-3. Kapitola Vysvetlivky a skratky, s. 317.
↑DUDEK, Stanislav; BEJČEK, Václav. Lockheed L-10 Electra (Historie významného typu letounu a jeho návrat na evropské nebe). Praha : Grada Publishing a.s., 2016. 200 s. ISBN 978-80-271-9356-1. Kapitola V tabulkách použité zkratky, s. 123.
↑Chief of the Air Staff [online]. raf.mod.uk, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
↑Royal Air Force - RAF Command - Air Force Board - Chief of The Air Staff - Air Chief Marshal Sir Stephen Hillier KCB CBE DFC ADC MA RAF - r2 - Armed Forces [online]. armedforces.co.uk, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
↑BOWYER, Richard. Dictionary of Military Terms. Londýn : Taylor & Francis, 1999. 214 s. ISBN 978-1-57958-156-5.
↑HOYLE, Craig. UK approaches Airbus Military, Thales for A400M training service [online]. flightglobal.com, 06 August, 2010, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.