Ruština

	Základné frázy jazyka Ruština
Áno	Да (Da)
Nie	Нет (Ňet)
Možno	Возможно (Vazmožna)
Ahoj	Привет (Privet) – privítanie; Здравствуй(те) (Zdrastvuj(ťe))- privítanie (dobrý deň); Пока (Paka) – rozlúčka
Dovidenia	До свидания (Dasvidaňja)
Ďakujem	Спасибо (Spаsibа)
Prepáčte	Извините (Izviniťe)
Hovoríš po rusky?	Ты говоришь по-русски? (Ty gavariš pa ruski?)
Ľúbim Ťa	Я люблю тебя (Ja ľubľu ťibja)
Všeobecná deklarácia ľudských práv
	„Все люди рождаются свободными и равными в своем достоинстве и правах. Они наделены разумом и совестью и должны поступать в отношении друг друга в духе братства.“

	Ruština; (Русский язык)
Štáty	Rusko a veľa susedných krajín
Región	Východná Európa a Ázia
Počet hovoriacich	260 miliónov
Poradie	7
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Slovanské jazyky Východoslovanské jazyky Ruština; ; ;
Písmo	cyrilika (ruská abeceda)
Postavenie
Úradný jazyk	Rusko; Bielorusko; Kazachstan; Kirgizsko; jeden zo 6 jazykov OSN; SNŠ
Regulátor	Ruská akadémia vied
Jazykové kódy
ISO 639-1	ru
ISO 639-2	rus
ISO 639-3	rus
Wikipédia
Adresa	ru.wikipedia.org
Pomenovanie	Википедия, свободнaя энциклопедия
	Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
	Jazykový portál

Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык, russkij jazyk) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk. Je úradným jazykom v Rusku, Bielorusku, Kazachstane a Kirgizsku. Je jedným zo šiestich úradných jazykov OSN, jedným z dvoch úradných jazykov Medzinárodnej vesmírnej stanice. Po angličtine je druhým najpoužívanejším jazykom na internete. Je hlavným úradným jazykom SNŠ.

Výrazné stopy zanechal v ruskom jazyku cirkevnoslovanský jazyk, ktorý bol v Rusku pôvodným spisovným jazykom, a ktorého funkcie postupne preberala vznikajúca spisovná ruština.

Novodobý spisovný ruský jazyk sa utváral od 18. storočia.

Zhruba do polovice 20. stor. pojem ruština (reps. ruský jazyk) často zahŕňal okrem toho, čo sa dnes označuje ako ruština (veľkoruština) aj to, čo sa dnes označuje ako ukrajinčina, rusínčina, bieloruština.^[1]^[2]

Výslovnosť

Má tzv. plnohlasie (волос volos – „vlas“), č, ž za tj, dj (свеча sveča – „svieca“), ’a, u za staré nosovky (пять pjať, рука ruka – „päť“, „ruka“), o, e za jery v silných pozíciách (день deň, сон son – „deň“, „sen“), má rozvinutú párovú mäkkosť spoluhlások a redukciu neprízvučných samohlások.

Prízvuk je voľný a pohyblivý.

V minulom čase nepoužíva pomocné sloveso (я брал ja bral), v prítomnom čase nepoužíva sponu (брат дома brat doma).

Abeceda

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ruská cyrilika

Ruština sa zapisuje pomocou cyriliky. Súčasná ruská abeceda obsahuje 33 znakov.^[3] V tabuľke sú uvedené veľké písmená a ich výslovnosť v medzinárodnej fonetickej abecede (IPA):

А /a/	Б /b/	В /v/	Г /ɡ/	Д /d/	Е /je/	Ё /jo/	Ж /ʐ/	З /z/	И /i/	Й /j/
К /k/	Л /l/	М /m/	Н /n/	О /o/	П /p/	Р /r/	С /s/	Т /t/	У /u/	Ф /f/
Х /x/	Ц /ts/	Ч /tɕ/	Ш /ʂ/	Щ /ɕː/	Ъ /-/	Ы /ɨ/	Ь /ʲ/	Э /e/	Ю /ju/	Я /ja/

Najdôležitejšie frázy

(prízvuk je tu vyznačený dĺžňom)

Добрый день (Dóbryj ďeň) - Dobrý deň
Добрый вечер (Dóbryj véčer) - Dobrý večer
Здравствуй(те) (Zdrástvuj(ťe)) - Dobrý deň/večer/ráno, Vitaj(te)
Пока (Paká) - Dovi, Maj sa, Ahoj
Извини(те) (Іzviňí(ťe)). - Prepáč(te)
Как вас зовут (Kak vas zavút)? - Ako sa voláte?
Меня зовут (...) (Мiňá zаvút (...)) - Volám sa (...).
Пожалуйста (Pažálsta) - Prosím.
Скажите пожалуйста, где туалет? (Skažíťe pažálsta, gďe tuaľét?) - (Povedzte) prosím Vás, kde je (tu) záchod?
Мост (Most) - Most
Гора (Gará) - Hora

Referencie

↑ ruský jazyk. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 148.
↑ Russische Sprache. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 17. Leipzig 1909, S. 288-289.
↑ Lingea s.r.o.. Gramatika súčasnej ruštiny. [s.l.] : Lingea s.r.o., 2013. Dostupné online. ISBN 9788081450495.