Share to: share facebook share twitter share wa share telegram print page

Rukopis MS I.33

list. 4v zobrazuje študenta najprv v krucke a potom chytajúc kňazovo rameno svojou štítovou rukou

Rukopis MS I.33 (tiež známy ako: Rukopis Kráľovskej zbrojnice I.33; Rukopis z Toweru, pretože v rokoch 1950 – 1996 bol uložený v londýnskom Toweri; tiež ako exponát Britského múzea č.14 E. iii, č. 20, D. vi) je najstarší zachovalý európsky fechtbuch (súbojová príručka), a jedena z najstarších príručiek bojových umení pre ozbrojený boj celosvetovo.[1] Rukopis bol vytvorený okolo r. 1300 vo Frankónii a nachádzal sa vo Franskom kláštore (pravdepodobne vo východnej Frankónii) až do polovice 16. storočia. Po prvýkrát ho spomína Henricus a Gunterrodt vo svojej De veriis principiis artis dimicatoriae z r. 1579, kde oznamuje, že ho získal (ulúpil) jeho známy Johannes Herbart z Wurzburgu keď slúžil pod Albertom Alkibiadom, markgrófom Brandenburg-Kulmbachu počas ťažení v r. 1552/3. Od 17. storočia bol rukopis uložený vo vojvodcovskej knižnici v Gote (Cod. Membr.I. no 115) až do zmiznutia počas 2. svetovej vojny. Znovu sa objavil v r. 1950 na aukcii v Sotheby's, kde ho zakúpila Kráľovská zbrojnica. Autorom pojednania by mohol byť klerik známy ako Lutegerus.

Rukopis tvorí 32 pergamenových listov (64 strán), pojednávajúcich o systematickom útoku a obrane medzi majstrom a učňom, uvedených ako sacredos (kňaz) a scholaris (študent), oboma vyzbrojenými mečom a baklerom. Dielo je písané tušom a kolorované vodovými farbami, písané po latinsky a doplnené o nemeckú šermiarsku terminológiu. Na posledných dvoch stranách je namiesto učňa vyobrazená žena nazývaná Walpurgis (Walpurga). Všeobecne sa predpokladá, že dielo bolo vytvorené na prelome 13. a 14. storočia, presnejšie medzi rokmi 1290 – 1320[2]. Latinský text rukopisu je písaný kláštorným štýlom, využívajúc rôzne siglá ktoré boli v danom období štandardom (ale v neskoršom stredoveku sa od ich používania upustilo; napríklad ilustrácia z rukopisu (druhá na liste 26r) bola použitá v Codex Guelef 125.16.Extrav. v 17. storočí pisárom, ktorý pod kresbu dopísal, že sa mu nepodarilo rozlúštiť latinský text).

Obsah

Systém šermu je založený na niekoľkých krytoch (ang. guard, lat. custodie) ktorým zodpovedajú obranné postoje (obsessiones). Kryty sú na prvých dvoch stranách očíslované od 1 po 7 a ďalej v texte ich nahrádzajú rôzne 'špeciálne' kryty. Základných sedem krytov:

  • 1. pod ramenom (sub brach)
  • 2. pravé rameno (humero dextrali)
  • 3. ľavé rameno (humero sinistro)
  • 4. hlava (capiti)
  • 5. pravý bok (latere dextro)
  • 6. prsia (pectori)
  • 7. dlhý hrot (langort[3])

Nemecké pojmy objavujúce sa v latinskom texte:

  • albersleiben (azda pozícia 'bláznov kryt')
  • durchtreten, durchtritt ('krok cez')
  • halpschilt ('pol-štít', jedna z obsessiones)
  • krucke ('barla', obranná pozícia)
  • langort ('dlhý hrot', slúži ako custodia alebo obsessio)
  • nucken ('štuchanec', špeciálny útok)
  • schiltslac ('úder štítom')
  • schutzen ('ochrana')
  • stich ('bodnutie')
  • stichschlac ('úder s bodnutím')
  • vidilpoge ('slák', špeciálny kryt)

Sporadické použitie dialektu v týchto pojmoch (najmä nucken a halpschilt) naznačuje, že pôvod zbierky skutočne treba hľadať vo franskom kláštore v širšom okolí Wurzburgu.

Poznámky

  1. ↑ V antických pojednaniach o vedení vojny nájdeme niekoľko zmienok o súbojoch so zbraňou, napr. Publius Flavius Vegetius Renatus. Dlhé zoznamy zbraní sa taktiež nachádzajú v raných stredovekých indických textoch ako napr. Agni Purana, ale bez systematického popisu bojových techník. Opisy techník Čínskych bojových umení, ktoré sa nám zachovali z Dynastie Han (ako napr. Šesť druhov boja rukami, 1. storočie) sa zaoberajú výlučne bojom bez zbrane. Indická Malla Purana z 13. storočia je tiež o neozbrojených súbojoch. Zaznamenané ázijské opisy techník boja so zbraňou pochádzajú zo 16. storočia a neskôr (napr. zo 16. storočia čínska Ji Xiao Xin Shu, zo 17. storočia japonská Kniha piatich kruhov Mijamota Musašiho).
  2. ↑ Kráľovská zbrojnica uvádza vznik rukopisu ako 'koniec 13. storočia'. Alfonz Lhotský vo svojich poznámkach predpokladá koniec 13. storočia a ako pisára uvádza sekretára biskupa z Würzburgu.
  3. ↑ Langort je pozícia z Nemeckej školy historického šermu. V tejto pozícii je hrot meča vystrčený dopredu. termín sa po prvýkrát objavuje v Rukopise MS I.33. V systéme Johannesa Liechtenauera, je, podľa Ms. Nürnberger Handschrift GNM 3227a, totožný s vom tage, jendným zo štyroch základných krytov.

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Royal Armouries Ms. I.33 na anglickej Wikipédii.
  • Jeffrey L. Singman (now Forgeng), "The medieval swordsman: a 13th century German fencing manuscript", in Royal Armouries Yearbook 2, pp. 129-136, 1997.
  • Jeffrey L. Forgeng, The Medieval Art of Swordsmanship, A Facsimile & Translation of the World's Oldest Personal Combat Treatise, published jointly with the Royal Armouries at Leeds, The Chivalry Bookshelf, 2003; ISBN 1-891448-38-2
  • Paul Wagner & Stephen Hand, Medieval Sword And Shield: The Combat System of Royal Armouries MS I.33, The Chivalry Bookshelf, 2003; ISBN 1-891448-43-9
  • Stephen Hand, "Re-Interpreting Aspects of the Sword & Buckler System in Royal Armouries MS I.33", in Spada 2: Anthology of Swordsmanship, pp. 91-109, The Chivalry Bookshelf, 2005; ISBN 1-891448-35-8
  • Franck Cinato & André Surprenant, Le livre de l’art du combat. Liber de arte dimicatoria. Édition critique du Royal Armouries MS. I.33, collection Sources d'Histoire Médiévale n°39, CNRS Editions, Paris, 2009. ISBN 978-2-271-06757-9
  • Herbert Schmidt, Schwertkampf Band 2, Der Kampf mit Schwert und Buckler, Wieland Verlag, ISBN 978-3-938711-29-3

Externé odkazy

V anglickom jazyku:

Kembali kehalaman sebelumnya