SA-1 (Saturn-Apollo 1) bol prvý skúšobný let americkej rakety Saturn I a patril do programu Apollo. Išlo o suborbitálny let bez posádky a raketa niesla len maketu druhého a tretieho stupňa obidve makety boli napustené vodou pre simuláciu reálnej hmotnosti plánovaných stupňov.
Ciele
Hlavnou úlohou boli testy pohonného systému, tuhosť konštrukcie a aerodynamiky nosnej rakety Saturn I.
Príprava prvého stupňa
Prípravy
SA-1 bol prvý let Saturnu I, prvého z rodiny rakiet Saturn. Bol to ale aj veľký skok vo veľkosti, hmotnosti a sile rakety. Saturn I bol trikrát vyšší, mal šesťkrát viac paliva a desaťkrát väčší ťah ako Juno I, ktorá vyniesla prvý americký satelit. Komponenty rakety boli preto na Cape Canaveral prvýkrát dopravené loďou. Bol to zároveň aj test tohto spôsobu dopravy pre budúce, väčšie rakety rodiny Saturn. (V roku 1961 však bol Saturn V vo veľmi počiatočných fázach návrhu.)
Prvý stupeň a dve makety dorazili 15. augusta1961 na palube lode menom Compromise. Pri transporte sa vyskytlo niekoľko problémov a loď, kvôli zlým mapámpobrežia, štyrikrát uviazla na plytčine. (na spiatočnej ceste narazila do mosta) Po vyložení boli komponenty prevezené na odpaľovaciu rampu 34, kde od 17. do 21. augusta prebiehalo vyzdvihovanie a príprava prvého stupňa, 15. septembra bola odstránená servisná konštrukcia a 20. až 25. septembra prebehli testy všetkých systémov. Test doplňovanie paliva systému kvapalného kyslíka prebehol 2. októbra a 9. októbra prebehla simulácia štartu. Na predštartové testy a kontroly bol kladený veľký dôraz a osobitná pozornosť bola venovaná aj kalibrácii prístrojového vybavenia. Raketa disponovala až štyrmi stovkami rôznych senzorov, ktoré odosielali telemetrické dáta o viac ako päťsto sledovaných veličinách. Boli merané teploty, tlaky, prúdenie, vibrácie, navigácia a ďalšie parametre.
Misia
Štart misie SA-1
Prípravy na štart začali 26. októbra. Ako prvé bolo natankované palivo RP-1, potom kvapalný kyslík. Plnenie nádrží prebiehalo postupne, najprv boli napĺňané pomaly (~ 750 l/min) za použitia ručnej regulácie prietoku. Po naplnení na 10 % bola vykonaná inšpekcia nádrží a vedenia kvôli únikom. Na palivovom systéme bola zistená netesnosť, ktorá bola rýchlo opravená. Kyslíkové nádrže a vedenie boli bez úniku. Po inšpekcii bolo tankovanie presunuté na automatické a palivové nádrže boli plnené rýchlosťou 7570 litrov za minútu. Kvapalný kyslík bol tankovaný rýchlosťou 9500 litrov za minútu.
Štart bol plánovaný na 27. októbra 9.00 EST. Kvôli nepriaznivej predpovedi počasia bol štart dvakrát odložený. Saturn nakoniec odštartoval o 10:06:04 EST (15:06:04 UTC). Predpovede vedcov ohľadom úspešnosti Saturna neboli príliš optimistické, predpovedali 75% šancu na vzlet a iba 30%, že úspešne splní letový plán. Let nakoniec dopadol úspešne, raketa dosiahla výšku 137 kilometrov a dopadla 433 kilometrov od miesta štartu. Jediný väčší problém bolo špliechanie paliva v nádržiach, ktoré sa riešilo pri misii SA-3 pridaním medzistien do nádrží.
Pred štartom panovali obavy o bezpečnosť okolia odpaľovacej rampy. Pri statických testoch v Redstone Arsenal vznikali tak silné zvukové vlny, že rozbíjali okná až vo vzdialenosti 12 km. Na Cape Canaveral sa táto situácia opakovala a niektorí diváci poznamenali, že je zvuk pri vzlete sklamal, pretože znel ako štart rakety Atlas. Neskôr sa zistilo, že rôzne zvukové prejavy rakety spôsobili rozdielne atmosférické podmienky, ktoré spôsobili tlmenie zvukových vĺn.
BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. Archivované 2011-03-18 z originálu. (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku SA-1 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
