Spolkový kancelár (nem. Bundeskanzler), často skrátene kancelár (Kanzler), je hlava nemeckej vlády od roku 1949.
Historické pozadie
Historickým predchodcom tejto funkcie bola v rokoch 1871 - 1945 funkcia ríšskeho kancelára (Reichskanzler). Predtým, v rokoch 1867 až 1871, existovala funkcia spolkového kancelára (Bundeskanzler) pre Severonemecký spolok, ktorý bol federáciou severonemeckých štátov združených pod faktickým vedením Pruského kráľovstva.
Opis
Podľa Základného zákona (Grundgesetz) z roku 1949, ktorý v Nemecku nahrádza ústavu, je nemecký spolkový kancelár ústrednou postavou výkonnej moci s rozsiahlymi právomocami. Okrem iného určuje základné usmernenia politiky vlády (tzv. Richtlinienkompetenz). Aj preto sa niekedy Nemecko označuje ako tzv. kancelárska demokracia.
Spolkového kancelára formálne navrhuje spolkový prezident na základe výsledku volieb do Spolkového snemu a zastúpenia politických subjektov v ňom. Potom kancelára volí snem, pričom na jeho zvolenie je potrebná absolútna väčšina hlasov, teda nadpolovičná hlasov všetkých poslancov, nie nadpolovičná väčšina prítomných. Voľba môže byť až trojkolová.
Spolkový kancelár môže byť Spolkovým snemom odvolaný len na základe tzv. konštruktívneho vóta (vyslovenia, odhlasovania) nedôvery (konstruktives Misstrauensvotum), teda iba vtedy, ak sa Spolkový snem zároveň zhodne na jeho nástupcovi.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Německý kancléř na českej Wikipédii a Chancellor of Germany na anglickej Wikipédii.
