Termálny prameň je druh prameňa, z ktorého vystupuje ohriata podzemná voda často obohatená o minerálne zložky. Teplota vyvierajúcej vody je oveľa vyššia než priemerná ročná teplota vzduchu v danej lokalite.[1][2] Voda preniká puklinami v zemskej kôre do značných hĺbok, kde je vyhrievaná zemským teplom a vystupuje k povrchu, veľmi často popri zlomoch. Termálne pramene sa vyskytujú v oblastiach s vyšším teplotným tokom, často v oblastiach s aktívnym vulkanizmom.
Klasifikácia podzemných vôd podľa teploty nie je vo svete jednotná a z toho vyplýva aj nejednotnosť rôznych klasifikácií.[3] V zahraničnej literatúre sa termálne pramene delia na horúce pramene (angl. hot spring), ktorých teplota je vyššia teplota ľudského tela (táto hranica nie je jednotná a pohybuje sa v rozmedzí 33 – 38 °C[3]) a teplé pramene (angl. warm spring), ktorých teplota presahuje priemernú ročnú teplotu vzduchu v danej lokalite, ale nepresahuje teplotu ľudského tela.[4]
Na Slovensku sú za termálne vody považované, tie ktoré majú v mieste výveru teplotu vyššiu ako 20 °C.[3][5]
Teplota bežných termálnych vôd nedosahuje takú veľkosť, aby umožňovala premenu na paru, preto nedochádza ku vzniku gejzírov a ohriata voda iba voľne vyteká na povrch. Ohriata voda vytvára unikátne systémy, ktoré sa využívajú pre vykurovanie, či pre rekreáciu. Najznámejšie lokality pochádzajú z Islandu, kde sa ľudia často kúpu v horúcich jazerách i napriek studenej klíme okolia a teplá voda je využívaná i pre vykurovanie chodníkov či skleníkov alebo z USA (Yellowstonský národný park), z Kamčatky (Dolina gejzerov), z Čile (El Tatio).
Termálne pramene sa využívajú tiež k liečbe rôznych ochorení, hlavne chorôb kože, na ktorú blahodarne pôsobí minerálne zloženie vody a nízky stupeň radiácie spôsobený rádiom. Pramene boli k liečbe využívané často už od pradávna. Antické kúpele v starovekom Grécku či onsen v Japonsku boli mimoriadne obľúbené pre svoje relaxačné a ozdravujúce účinky.
Termálne pramene nie sú viazané iba na suchozemské prostredie, ale vyskytujú sa i v podmorskom prostredí, kde sa nazývajú čierni fajčiari. Vplyvom poklesu teploty dochádza ku zrážaniu nasýtenej vody, minerálne zložky vytvárajú pevné telesá, ktorá tvoria rôzne komíny, terasy, či valy.
V termálnych prameňoch žijú termofily, ktoré potrebujú k prežitiu vysoké teploty. Spolu s minerálmi dodávajú termálnym prameňom špecifickú farbu.
Referencie
↑Bates, R.L. and Jackson, J.A., 1987, Glossary of Geology. 3rd Edition, American Geological Institute, Alexandria, s. 683
↑HANZEL, Vladimír; FRANKO, Ondrej; JETEL, Ján. Geologický slovník - hydrogeológia. Bratislava : Vydavateľstvo Dionýza Štúra, 1998. 301 s. ISBN 80-85314-80-0.
↑ abcFranko, O., Gazda, S., Michalíček, M., 1975: Tvorba a klasifikácia minerálnych vôd Západných Karpát. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 230 s.
↑Bates, R.L. and Jackson, J.A., 1987, Glossary of Geology. 3rd Edition, American Geological Institute, Alexandria, s. 730
↑Vyhláška č. 100/2006 Z. z.v Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na prírodnú liečivú vodu a prírodnú minerálnu vodu, podrobnosti o balneologickom posudku, rozdelenie, rozsah sledovania a obsah analýz prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd a ich produktov a požiadavky pre zápis akreditovaného laboratória do zoznamu vedeného Štátnou kúpeľnou komisiou [online]. S-EPI s.r.o., AION CS s.r.o., [cit. 2023-10-23]. Dostupné online.
