Tomáš Tobiáš Mauksch (* 20. december 1749, Kežmarok, Slovensko – † 10. február 1832, Kežmarok, Slovensko) bol subrektor kežmarského gymnázia, prírodovedec, evanjelický farár, obchodník, zakladateľ a správca Starého Smokovca.
Životopis
Pochádzal zo starej kežmarskej mäsiarskej rodiny - jeho otcom bol Tobiáš Mauksch. Jeho matka Anna Mária Toportzerová bola dcérou jedného z troch kežmarských rebelantských mučeníkov. Študoval v Kežmarku na evanjelickom gymnáziu a potom v Sárospataku a v Szikszó. V štúdiách pokračoval v rokoch 1772 – 1773 na univerzite v Lipsku, kde vyštudoval históriu, právo, hebrejčinu a prírodné vedy. V januári 1776 sa stal subrektorom kežmarského gymnázia a profesorom aritmetiky, latinčiny, zemepisu, náboženstva a histórie. Po ôsmych rokoch Mauksch zanechal učiteľovanie a začal sa venovať okolitej flóre. Prijal miesto ev. kazateľa v Bardejove. Tam sa dostal do konfliktu s kolegom, ktorý mu vyčítal jeho moderné a novátorské myslenie v kňazskom poslaní.
Po dvoch rokoch pôsobenia v Bardejove prijal miesto evanjelického farára vo Veľkom Slavkove pod Vysokými Tatrami. Chcel byť blízko tatranskej prírode, ktorej sa mohol naplno venovať. Vo Veľkom Slavkove za darované peniaze postavil faru a kostol. Vo voľnom čase navštevoval Tatry. V čase pobytu vo Veľkom Slavkove presvedčil zemepána Veľkého Slavkova iliašovského grófa Štefana Csákyho, majiteľa slavkovských pozemkov, aby dal pri prameni kyselky, ktorá vyvierala spod Slavkovského štítu, postaviť poľovnícku chatu. Neskôr mu navrhol, aby postavil ďalšie budovy, ktoré by mohli slúžiť kúpeľným hosťom a vtedajšej honorácii. Gróf Csáky ho poveril realizáciou projektu. A tak v roku 1793 v budúcom Smokovci vzrástli prvé budovy. Po rôznych nezhodách s grófom Csákym sa v roku 1802 vrátil do Kežmarku. Obchodoval s vínom, tabakom a kávou a suploval miestneho evanjelického kazateľa. Keď sa novým majiteľom Starého Smokovca stal Ján Juraj Reiner, začal s ním spolupracovať na ďalšom rozvoji osady. V tom čase sprevádzal po Tatrách prominentných hostí – Roberta Townsona, Görana Wahlenberga, P. Kitaibela, F. Waldsteina a mnohých iných.
Mauksch napísal pripravené, ale nevydané prírodno-sprievodcovské dielo Wegweiser durch die Zipser karpatischen Alpen (Sprievodca po spišských karpatských Alpách), dielo Über die Witterrungen der Zips... (O podnebí Spiša, menovite pod karpatskými Alpami, 1795) a ďalšie štúdie o flóre, klíme, vetroch, plesách, faune, mineráloch, geografii Vysokých Tatier vo vtedajších periodikách.
Severovýchodná stena Slavkovského štítu, jama medzi severovýchodnými ramenami Slavkovského štítu a Slavkovskej kopy, Čierne pleso v Doline Zeleného plesa a dolinka pod Prielomom niesli v 19. storočí jeho meno.[1][2][3]
Referencie
- ↑ Bohuš, ivan: Nedocenený vedec Tomáš Mauksch, Krásy Slovenska, roč. 1963, čís.12/1968 a roč. 1964, čís. 2-3/1987
- ↑ TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku 1. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 428 s. S. 336 – 337.
- ↑ Weber, Samuel: Maugsch Tamás. In: A Magyarországi Kárpáteegyesűlet évkőnyve. Spišská Nová Ves, 1903
Externé odkazy
