Viktor Greschik

Viktor Greschik
slovensko-nemecký botanik, mykológ, historik, učiteľ
Narodenie	29.03.186229. marec 1862 Levoča, Slovensko
Úmrtie	17. august 1946 (84 rokov) Levoča, Slovensko
Biografický portál

Viktor Greschik (* 29. marec 1862, Levoča – † 17. august 1946, Levoča) bol spišsko-nemecký botanik, mykológ a historik, povolaním učiteľ. Viedol dlhoročné výskumy flóry oblastí dnešného Slovenska  – najmä Spiš (región)a a Tatier, ale aj susedných oblastí, až po hranice dnešného Poľska, Ukrajiny a Maďarska. Zaoberal sa najmä machmi, lišajníkmi a hubami.

Vyštudoval učiteľský ústav v Spišskej Kapitule. V rokoch 1882–1887 pôsobil ako učiteľ v Kežmarku, v rokoch 1887–1914 ako učiteľ a neskôr ako riaditeľ Rímskokatolíckej ľudovej školy v Levoči. V roku 1924 odišiel do dôchodku.

Od začiatku svojej učiteľskej kariéry sa intenzívne venoval svojej obľúbenej botanike a najmä tatranskej flóre. Nedostatok vysokoškolského štúdia botaniky kompenzoval výnimočným zmyslom pre pozorovanie a intenzívnym sebavzdelávaním. Vďaka znalosti viacerých cudzích jazykov udržiaval rozsiahlu korešpondenciu s mnohými vynikajúcimi európskymi botanikmi, ktorým posielal zozbierané exempláre na klasifikáciu. Boli medzi nimi Maďari: Nándor Filarszky, Vince Borbás, Lajos Simonkai, I. Györffy, Erasmus Gyula Nyárády, L. Hollós, ako aj V. Reichardt z Viedne, Ferdynand A. Pax z Vroclavi, G. Bresadola z Trenta, P. Magnus, P. Sydow a E. Köhne z Berlína, O.G. Blomberg z Uppsaly, M. C. Cooke z Londýna a J. Gillet z Paríža. Od roku 1886 publikoval svoje botanické práce najmä v spišsko-nemeckých časopisoch. Aktívne sa zúčastnil aj na mnohých botanických kongresoch, napr. v Petrohrade, Hamburgu a Berlíne.

Z jeho publikácií sa mnohé týkajú Tatier, napr. Die Trüffeln der Hohen Tátra („Jahrbuch UKV“ 1898), Die Waldfrüchte und das Obst der Hohen Tatra und ihre Verwertung („Tur. und Alp.“ 3, 1922–23, č. 3). V roku 1929 časopis „Krásy Slovenska“ uverejnil v slovenskom preklade jeho článok o flóre okolia Spišskej Novej Vsi (Kvetena spišskonovoveského okolia, s. 290-294, 308-316). Greschik v ňom uverejnil zoznam 1 045 druhov rastlín pozorovaných v nadmorských výškach od 458 do 1 268 m nad morom. Medzi jeho ďalšie publikácie patrili: Zipser volksthümliche Pflanzennamen („Zipser Bote“ 1889, č. 12 a 19) a Liečivé a čarodejné rastliny Slovenska („Slovenske Liečivé Rastliny“ 1942). V nemeckom rukopise zostalo dielo z obdobia 50. rokov jeho života, opisujúce flóru okolia Levoče: Flora von Leutschau; Ergebnis 50. jähr. Forschung (Leutschau 1932). Medzi Greschikove úspechy okrem iného patril aj objav jeiného náleziska vŕby čiernej na Slovensku, a to v rašelinisku Kolibaba v obci Hradisko v Levočských vrchoch z roku 1891.

Zostavil tiež niekoľko herbárov. Zozbieral rozsiahly herbár s približne 25 000 hárkami, v ktorých viac ako polovica exemplárov pochádza z Tatier. Tento herbár obsahoval 185 sád kariet, z ktorých 39 obsahovalo lišajníky, 17 machy, 24 huby, 8 hálky a 97 semenné rastliny. Tento herbár sa uchovával v múzeu v Levoči, potom bol zaradený do herbára Katedry systematiky rastlín Univerzity Komenského v Bratislave. Mimoriadne dôležité sú jeho zbierky machov (Bryotheca carpatica), lišajníkov (Lichenotheca carpatica) a húb (Mycotheca carpatica). Ďalšie herbáre sa nachádzajú okrem iného: na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a na Botanickej pobočke Prírodovedného múzea v Budapešti. Menšie zbierky sú uložené vo Vlastivednom múzeu v Spišskej Novej Vsi. Viac ako 600 hárkov rastlín z Tatier a Spiša, ktoré Greschik zozbieral v rokoch 1882-1939, sa nachádza v slovenskom Múzeu Tatranského národného parku.

Greschik bol aj vášnivým pomológom: na záhradkárskej výstave v roku 1901 vystavoval kolekciu 125 odrôd jabloní a hrušiek. Ako poctu Greschikovi po ňom zahraniční botanici pomenovali druh tatranského machu, ako aj niekoľko nových druhov húb z oblasti Spiša.

Greschik sa zaujímal aj o históriu a etnografiu Spiša. Tatier sa týkajú napríklad Schwarzkünstler-Persiflage aus der Hohen Tatra („Karp. Post.“ 1896, č. 37 a 38), ako aj jeho historické dielo s názvom Alt Levotschau in historischen Darstellungen (Leutschau 1932). Jeho 248-stranová kronika Levoče s názvom Leutschauer Chronik in kurzen Auszügen von Viktor Greschik, 1940, obsahoval úryvky z mnohých neznámych kroník od starších autorov (Sperfogl, Türk, Hain, Leibitzer, Brichenzweig, Engel, Edeskúti, Mayer a Lányi). Napísal aj prvého sprievodcu po Levoči: Führer zu den Kunstschätzen und Sehenwürdigkeiten der Stadt Levocza (Leutschau 1931) a takmer do posledných rokov svojho života po nej vodil turistov.

Dlhé roky bol redaktorom nemecky písaného spišského týždenníka „Szepesi Hirnök – Zipser Bote“. Jeho knižnica, zhromaždená počas celého jeho života, mala nakoniec vyše osemtisíc zväzkov (každý označený Greschikovým štítkom!).

Na jeho počesť boli pomenované nasledujúce taxóny húb:

• 1890: Corticium greschikii Bres.^[1]
• 1891: Rhabdospora greschikii Bres.^[2]
• 1891: Cytospora greschikii Bres.^[3]
• 1920: Poria greschikii Bres.^[4]
• 1920: Septoria greschikii Bres.^[5]
• 1996: Lecanora greschikiana Motyka^[6]

• 1920: Trametes salicina var. greschikii Bres.^[7]
• 1920: Ramularia cylindroides var. greschikii Bres.^[8]
• 1920: Poria greschikii var. greschikii Bres.^[9]

• GRESCHIK, Viktor. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok III G – H. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. S. 211 – 212.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viktor Greschik na poľskej Wikipédii.