Viliam Ries (pseudonym: Ivan Javor, Miloš Kvet, V.R. Mornár, V.R. Podsitniansky, Šuhaj spod Sitna; * 29. máj 1904, Špania Dolina – † 23. február 1989, Bratislava; bol pochovaný v Rači) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, spisovateľ, prekladateľ. Patril medzi mnohých slovenských kresťanských duchovných, ktorí podľahli vábeniu radikálnej politiky a v nacizme hľadali záštitu pre národ a cirkev.
Životopis
Jeho otec bol Anton Ries a matka Jozefína rod. Kučerová. Študoval na gymnáziách v Banskej Štiavnici, Nitre a v Trnave, 1924 – 1930 na filozofickej a teologickej fakulte univerzity v Innsbrucku, 1938 – 43 externe na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V rokoch 1930 – 38 pôsobil ako rímskokatolícky farár v Teplej, 1938 – 42 v Antole, 1942 – 44 spoluredaktor týždenníka Štiavničan a potom ako šéfredaktor časopisu Náš boj v Bratislave.[1]
Náš boj bol jedným z najradikálnejších periodík tej doby a priamo odkazoval svojim názvom na Hitlerov Mein Kampf.[2] Ries, v tom čase už ako platený tajný agent pôsobil v prospech nemeckých spravodajských služieb.[2] Napríklad: vojnu podľa Riesa rozpútali internacionály marxistov a slobodomurárov, agenti židovstva stojaceho v pozadí: „Svetový Žid raz v obleku anglického lorda, alebo amerického bankára, inokedy zase v rovnošate boľševickej armády, zjavoval sa všade tam, kde bolo potrebné podpaľovať európske ovzdušie.“ (Szabo s. 139)[2] Hlavným protivníkom pre Riesa bol východný boľševizmus, ktorý „spojil východnú ázijskú neskrotnosť s prefíkanou židovskou svetovládnou ideou.“ (Szabo s. 141). Šancu zbaviť sa „židovstva“ podľa Riesa navždy prepásli Rusi, ktorí sa pod vedením boľševikov nechali úplne opantať ázijským materializmom a to nie len kultúrne, ale i pokrvne, takže „tvár ruského človeka je už výrazom euro-ázijskej miešaniny.“ (Szabo s. 143). Pre takých nebolo na svete miesto, museli ustúpiť vznešenej čistej rase. Všetko to pritom bolo podľa Riesa v súlade s tým, čo si želal Boh.[3]
Po vojne v rokoch 1945 – 1955 bol z politických dôvodov väznený. Po prepustení žil v Zlatých Moravciach. 1959 – 62 pôsobil ako učiteľ v Beladiciach, 1962 na gymnáziu v Bratislave, 1963 – 72 v Humennom a v Sabinove, od 1973 žil na dôchodku v Bratislave.[1]
Debutoval básnickou zbierkou meditatívnej náboženskej i subjektívnej lyriky, autor poézie pre deti a mládež. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti (ovládal angl., franc., lat., maď., nem., poľ., slovinsky, tal. a špan. jazyk).
Bol predsedom združenia slovanských bohoslovcov v Innsbrucku, Zväzu slovenských rímskokatolíckych bohoslovcov, Literárno-umeleckého združenia v Banskej Štiavnici, MOMS v Humennom.
Dielo
- O ľuďoch so smutnými očami, Trnava roku 1932
- Mesačných 200, Banská Štiavnica roku 1940
- Pre moje dieťa, Trnava roku 1930
- O vtáčkoch-letáčkoch, Trnava roku 1933
- František Richard Osvald, Trnava roku 1939
- Kontinent v prerode, Prešov roku 1943
Pamiatky
- rukopisná pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej
Referencie
- ↑ a b Viliam Ries - Slovenskí spisovatelia - Literárne informačné centrum [online]. www.litcentrum.sk, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c DRÁBIK, Jakub. Mnohí slovenskí kňazi podľahli vábeniu fašizmu [online]. HistoryWeb.sk, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Miloslav Szabó: Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945). Bratislava : Slovart, 2019. 207 strán. ISBN 978-80-556-3902-4
Literatúra
Externé odkazy
