Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1993 sa uskutočnila na 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 26. a 27. januára a na 15. schôdzi konanej 15. februára a 2. marca 1993. Poslancami parlamentu bol 15. februára 1993 za prezidenta zvolený Michal Kováč. Úradu sa ujal na slávnostnej časti 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 2. marca 1993.[1]
Prezidenta Slovenskej republiky volila Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním na pät rokov. Na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov. Návrhy kandidátov na prezidenta mohli podávať poslanci. Voľba prezidenta na schôdzi národnej rady sa konala bez rozpravy.
Ak nebol prezident zvolený, uskutočnila sa do 14 dní opakovaná voľba prezidenta. Ak nebol prezident zvolený ani v opakovanej voľbe, uskutočnila sa nová voľba prezidenta na niektorej z ďalších schôdzí národnej rady. Pri každej novej voľbe prezidenta sú vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcej voľbe prvého kola alebo opakovanej voľbe.[2]
Príprava volieb
Voľba prezidenta sa riadila Volebným poriadkom na voľbu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vychádzal z príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky i zákona o rokovacom poriadku a zákona o poslancoch. Schválený bol uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 114 z 22. decembra 1992.[2]
V zmysle volebného poriadku, Národná rada Slovenskej republiky 19. januára 1993 zriadila z poslancov volebnú komisiu na organizáciu voľby prezidenta Slovenskej republiky a na zisťovanie výsledkov tajnej voľby a súčasne určila jej predsedu. V tejto komisií mal každý poslanecký klub jedného zástupcu.
[3]
Prvá voľba – 13. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky
Do prvej voľby boli ako kandidáti navrhnutí vtedajší poslanci Národnej rady Roman Kováč (HZDS), Milan Ftáčnik (SDĽ), Anton Neuwirth (KDH) a Jozef Prokeš (SNS).
Prvé kolo
Prvé kolo voľby sa konalo 26. januára 1993. Poslancom bolo vydaných 147 hlasovacích lístkov. V tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 143 platných hlasovacích lístkov, 2 neplatných a 2 poslanci sa zdržali hlasovania. [4] Prezident nebol zvolený. Roman Kováč a Milan Ftáčnik postúpili do opakovanej voľby.
Opakovaná voľba (druhé kolo)
Opakovaná voľba sa konala 27. januára 1993 o 10.00 hodine. Zúčastnili sa jej dvaja kandidáti s najvyšším počtov hlasov v prvom kole. Poslancom bolo vydaných 147 hlasovacích lístkov. V tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 109 platných hlasovacích lístkov, 7 neplatných a 30 poslancov sa zdržalo hlasovania.[4]:
Keďže ani jeden nebol zvolený (potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, 90 hlasov), podľa článku 15 volebného poriadku, ak nebol prezident Slovenskej republiky zvolený ani v opakovanej voľbe, uskutoční sa nová voľba prezidenta na niektorej z ďalších schôdzí Národnej rady. Pri novej voľbe prezidenta sú vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcej voľbe prvého kola alebo v opakovanej voľbe.[2]
Druhá voľba – 15. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky
Táto voľba mala jediného kandidáta Michala Kováča, ktorého navrhlo HZDS, ale jeho kandidatúru podporovali tiež strany SNS (koaličný partner HZDS) a SDĽ.[5]
Na novú voľbu prezidenta Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila tajným hlasovaním 15. februára 1993, bolo poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vydaných 148 hlasovacích lístkov. V tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 126 platných hlasovacích lístkov, 1 neplatný, 19 poslancov sa zdržalo hlasovania a 2 nehlasovali. Michal Kováč získal 106 hlasov, čím získal potrebnú trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov a bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky. [6] [7]
Michal Kováč predpokladal, že v tajných voľbách zaňho nehlasovali všetci poslanci HZDS [8] a preto bola preňho kľúčová podpora SDĽ, ktorá mala 29 hlasov a napriek tomu, že SDĽ nebola vo vládnej koalícii poskytovala jej tichú podporu. Ochota SDĽ podporiť Kováča mala byť výmenou za post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, predstavitelia SDĽ však mali ešte jednu podmienku. "Za nevyhnutné považovali, aby som po zvolení za prezidenta prerušil členstvo v HZDS,“ píše vo svojich Pamätiach Kováč, "a stal sa nezávislým a nadstraníckym.“[8] Kováč získal 106 hlasov, čo znamená, že aspoň 32 hlasov mu dali poslanci iných strán ako HZDS, ktorá mala 74 hlasov. [9]
Referencie
- ↑ Stenografická správa o 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 15. februára a 2. marca 1993 [online]. NRSR, 1993-03-02, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online. PDF online: [1].
- ↑ a b c Uznesenie č. 114 NR SR z 22. decembra 1992 k návrhu volebného poriadku na voľbu prezidenta Slovenskej republiky [online]. NRSR, 1992-12-22, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online. PDF online: [2].
- ↑ Uznesenie č. 119 NR SR z 19. januára 1993 k návrhu na zriadenie volebnej komisie na organizáciu, priebeh a zisťovanie výsledkov voľby prezidenta Slovenskej republiky [online]. NRSR, 1993-01-19, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online. PDF online: [3].
- ↑ a b Zápisnica o výsledku voľby prezidenta Slovenskej republiky [PDF online]. NRSR, 1993-01-27, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online.
- ↑ Prehľad výsledkov prezidentských volieb od roku 1993 [online]. TASR, 2014-02-26, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
- ↑ Zápisnica o výsledku voľby prezidenta Slovenskej republiky [online]. NRSR, 1993-02-15, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online. PDF online: [4].
- ↑ Uznesenie č. 146 NR SR z 15. februára 1993 k novej voľbe prezidenta Slovenskej republiky [online]. NRSR, 1993-02-15, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online. PDF online: [5].
- ↑ a b JANCURA, Vladimír. Prvý prezident mohol byť len Kováč [online]. Perex, 2013-02-15, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
- ↑ JANCURA, Vladimír. Vladimír Jancura: Michal Kováč – politik morálne nevyhnutných skutkov [online]. Perex, 2016-10-05, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online.
Pozri aj
|
|---|
| Voľby | |
|---|
| Prezidentskí kandidáti | |
|---|
| Témy | |
|---|
