Vojtěch Dyk (* 23. júl1985, Praha) je českýherec a hudobník. Je synom literárneho historika a spisovateľa PhDr. Radka Pytlíka, CSc., a Věry Dykovej, majiteľky nakladateľstvo Emporius. K spevu sa dostal cez chlapčenský zbor Pueri gaudentes. Spieval v kapelách Davidoff a TOP Dream Company. Je predovšetkým známy ako frontman hudobnej kapely Nightwork a jej trojčlennej podskupiny Tros Discotequos. Predstavil sa tiež ako spevák brnianskej swingovej formácie B-Side Band.
Život
Vyrastal v pražských Holešoviciach, kde navštevoval jazykovú školu a ľudovú školu umenia. Od siedmich rokov spieval v zbore Pueri gaudentes a súčasne študoval hru na husle, neskôr aj klavír.
K divadlu sa dostal v pätnástich rokoch. V tom čase bol už na spievanie v chlapčenskom zbore starý a musel ho opustiť. Oslovila ho režisérka Radka Tesárková a pozvala ho do amatérskeho Divadla Radar.
Neskôr prešlo z Radaru na DAMU veľa jeho priateľov, vrátane dievčaťa, ktoré mal rád, a tak sa aj napriek prvotnému záujmu o štúdium cudzích jazykov rozhodol po maturite na gymnáziu študovať herectvo s nimi.
Takmer od začiatku štúdia na DAMU sa objavoval na mnohých divadelných scénach, spieval v niekoľkých kapelách a po malých krôčikoch sa stával úspešnejším. Do povedomia širokej verejnosti sa však výraznejšie zapísal ako spevák. V čase, keď sa stalo veľkým hitom objavovanie talentov pomocou speváckych súťaží, keď "umelca" začali plodiť reality show a získať si miesto na hudobnom poli bolo ťažšie, mu pomohlo účinkovanie v televíznych seriáloch a neskôr vystupovanie s kapelouNightwork.
Značnú časť svojho života prežil na Letnej, ktorú označuje ako hlavné miesto svojho domova. Už ako dieťa veľmi rád športoval a niektorým športom, napríklad futbalu a florbalu, sa venoval závodne. Je veľkým fanúšikom futbalového tímu AC Sparta Praha a verným návštevníkom jedného z najväčších symbolov klubu, štadióna Sparty na Letnej, ku ktorému sa hlási ako k svojmu domovskému štadiónu.[1] Ako člen a patrón športového tímu Real TOP Praha aktívne podporuje projekty tohto účelového združenia a účasťou na futbalových zápasoch snúbi svoj zápal pre hru s možnosťou zisku finančných prostriedkov pre dobrú vec.[2]
Jeho otec Radko Pytlík zomrel vo veku 93 rokov v januári 2022.[3]
Dyk sa považuje za silne veriaceho človeka a kresťana.[4]
Kariéra
Kariéru začal vo veľmi útlom veku v chlapčenskom zbore Pueri gaudentes, ktorý ho od roku 1992 hudobne vychovával takmer desať rokov.
V roku 1997 sa na nádvorí Pražského hradu konala Omša Leonarda Bernsteina, v ktorej účinkoval spoločne s Brnianskou filharmóniou. Tento sólový part sa stal jedným z jeho prvých speváckych úspechov. Jeho talent si všimla režisérka Radka Tesárková, ktorá pripravovala Jurkovičovu hru O svaté Dorotě a obsadila ho do hlavnej úlohy Dorotky, spievanej role pre chlapcov zo zboru. Jeho subtílna postava a rola dievčatka, umocnená vysoko položeným hlasom, vyvolávala u mnohých dojem, že sa skutočne jedná o dievča. Vďaka tejto úlohe sa dostal do detského divadelného súboru Ty-já-tr a od roku 1999 začal získavať prvé skúsenosti na doskách amatérskeho Divadla Radar. V súbore s názvom "CO?!" začínal v inscenácii Kytice, neskôr v hre Škola základ života a mnoho ďalších. Bezmála štyri roky pôsobenia v tomto divadelnom súbore ho neskôr veľmi ovplyvnili aj pri výbere ďalšieho vzdelania.
Vojtěch Dyk chcel pôvodne študovať nórčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Nakoniec sa však rozhodol sa pre Konzervatórium Jaroslava Ježka (odbor: Hudobno-dramatické umenie - zameranie: Muzikál) a DAMU (odbor: Herectvo činoherného divadla). Po maturite v roku 2004 na pražskom gymnáziu bol prijatý na oba odbory. Aby mohol študovať spev aj herectvo súčasne, dochádzal na divadelnú fakultu DAMU a spev študoval súkromne.
Už počas štúdia v prvom ročníku hosťoval na niekoľkých pražských scénach, medzi ktorými bola aj scéna Národného divadla. Po absolvovaní pražskej DAMU vo februári roku 2008 uzavrel zmluvný vzťah s Národným divadlom a vstúpil do stáleho angažmánu. Jeho prvou úlohou na národných doskách bola dvojrola Havrana a dospelého Kájá v Sněhové královně. Koncom roku 2008 dostal prakticky najvýznamnejšiu ponuku za celé svoje pôsobenie v Národnom divadle. Zahral si hlavnú úlohu v klasickej slovenskej rozprávke Radúz a Mahuliena.[5] Jeho posledná rola v stálom angažmáne Národného divadla bola postava Mackieho Messera v opere Žebrácká opera.
Od začiatku štúdia na DAMU pôsobil súčasne aj v niekoľkých menších divadlách, ktorými bolo napríklad Divadlo v Dlouhé, Divadlo Ta Fantastika, A Studio Rubín a nakoniec na scéne dnes už multifunkčného holešovického divadla La Fabrika, v ktorom zotrváva dodnes. La Fabrika sa pre neho stala miestom pre realizáciu vlastných projektov a v dvojici so svojím hudobným aj hereckým kolegom Jakubom Prachařom vytvorili improvizačnú hru Kultovní představení, v ktorej sa snažia o interaktívne prepojenie s divákom.[6] Spolu s Jakubom Prachařom a Jánom Maxianom je podpísaný pod hudbou k predstaveniu La Putyka a UP'END'DOWN, v ktorých alternoval. Projektom experimentálneho divadla sa stala aj gangsterská rozprávka Bláznivý Petříček na motívy rovnomenného filmu J.-L. Godarda.
Rok 2008 bol pre jeho osobný rast významný aj v oblasti filmovej a seriálovej tvorby. Najmä seriály Letiště a Velmi křehké vztahy rozvírili okolo jeho osoby mediálny záujem, ktorý potom ešte umocnil príchodom do vtedy neznámej hudobnej skupiny Nightwork. Po nečakanom úspechu s kapelou Nightwork sa jeho meno vyšplhalo do pomyselnej siene slávy. Od čias jeho začiatkov bola jeho spevácka kariéra ľahko diskreditovaná žánrom, na ktorom si kapela postavila svoj image. Napriek tomu sa aj ako frontman kapely a ako jeden z mála hudobníkov bez sólovej dráhy, dokázal presadiť v hudobných anketách i ako sólový spevák a získal hneď niekoľko samostatných ocenení.
Vojtěch Dyk na medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch 2009
Nezaháľal však ani na filmovom a divadelnom poli. V roku 2009 začal spolupracovať s Michalom Horáčkom, ktorý si ho vybral pre úlohu Kudykama.[7] Tento projekt vstúpil na javisko Štátnej opery s hudbou Petra Hapku. Tzv. lyrikál, ktorý vznikol podľa rovnomennej knihy, je veršovanou hrou o ľudskej duši a hľadaní životnej cesty, na ktorej hlavného hrdinu sprevádza jeho vlastná zhmotnená otázka, sprievodca menom Kudykam. Toho istého roku bol za túto rolu nominovaný na cenu Thálie.[8]
Následne účinkoval v televíznom filme Rytmus v patách, ktorý natočila Andrea Sedláčková podľa knižnej predlohy Josefa Škvoreckého s názvom Malá pražská Matahára, stvárnil postavu mladého saxofonistu Dannyho Smiřického. Do povedomia verejnosti vstúpil aj vďaka filmu Ženy v pokušení, v ktorom stvárnil mladého záletníka. K tejto komédii naspieval spoločne so svojou kapelou Nightwork pieseň Slnko v duši, ktorá sa potom objavila aj na ich druhom vydanom albume Tepláky aneb kroky Františka Soukupa. V roku 2013 si zahral Vojtu vo filme Alice Nellis Revival. So vzrastajúcou popularitou išla ruka v ruke aj jeho pracovná vyťaženosť, a preto v auguste 2010 opustil hudobnú formáciu TOP Dream Company, ktorej bol niekoľko rokov členom, aby sa mohol plne venovať kapele Nightwork.
V januári roku 2012 opustil z osobných a časových dôvodov angažmán v Národnom divadle a výrazne obmedzil aj svoju účasť v ďalších projektoch.
V marci 2018 vyšla audiokniha pod názvom Svatební cesta do Jiljí, ktorú nahovoril spoločne so svojou manželkou Tatianou Vilhelmovou.
.jpg)
