Patril k ofenzívnym typom[2] a vyznačoval sa rýchlym korčuľovaním.[3]Jeho starší brat Tibor bol hokejový útočník. S hokejom začínal v rodnom meste, v klube HC Topoľčany. V extralige debutoval v ročníku 1994/95 v Slovane Bratislava. S týmto klubom získal dva majstrovské tituly v sezónach 1997/98 a 1999/00.
V roku 2000 bol draftovaný v úvodnom drafte NHL klubom Los Angeles Kings v štvrtom kole ako 118. v poradí. Už v ďalšej sezóne 2000/01 začal hrávať za tento klub, v ktorom pôsobili ďalší dvaja slovenskí hokejisti Žigmund Pálffy a Jozef Stümpel. Postupne sa prepracoval na jednu z opôr mužstva.[3][4] V sezóne 2004/05 (počas lockoutu v NHL) hral za Slovan Bratislava a získal s ním svoj tretí majstrovský titul. Na sezónu 2005/06 mal platnú zmluvu s Los Angeles na sumu 1,52 mil. USD a zaznamenal svoj dovtedy najúspešnejší rok. Darilo sa mu aj v nasledujúcom ročníku, keď patril k najproduktívnejším obrancom v súťaži.
V lete 2008 po ôsmich rokoch a 499 zápasoch ho vedenie Los Angeles Kings vymenilo za Matta Greena a Jarreta Stolla do Edmontonu Oilers. Generálny manažér Kevin Lowe označil Višňovského za jedného z najlepších ofenzívnych obrancov v posledných piatich rokoch.[5] V marci 2010 po neúspešných necelých dvoch rokov v Edmontone prestúpil do Anaheimu.[6] V ročníku 2010/11 sa stal so 68 bodmi najproduktívnejším obrancom základnej časti NHL.
Pred sezónou 2012/2013 ho vedenie Anaheimu Ducks vymenilo do New Yorku Islanders, s čím Višňovský nesúhlasil a podal návrh na arbitráž, ktorá však rozhodla v jeho neprospech.[7]
Počas lockoutu v NHL sa dohodol s vedením HC Slovan Bratislava na zmluve do skončenia výluky.[8] Mal výrazný podiel na prekvapivom prebojovaní klubu do play-off v jeho prvej sezóne v KHL. Po ukončení výluky chcel naďalej hrať za Slovan, čo však vedenie NHL neumožnilo.
[9]
Koncom marca 2013 predĺžil zmluvu s Islanders o dva roky, pričom za toto obdobie zarobí 9,5 milióna dolárov.[10]19. októbra 2013 utrpel otras mozgu po zákroku Rileyho Nasha z Caroliny Hurricanes[11] a nastúpil až v zápase proti Bostonu Bruins dňa 28.01.2014. Ďalší zápas odohral pod holým nebom v mestskom derby s NY Rangers.
Ľubomír Višňovský reprezentoval Slovensko na desiatich svetových šampionátoch a získal s reprezentáciou tri medaily – striebro v roku 2000, zlato (2002) a bronz (2003). Reprezentoval na ZOH 1998, 2002 a 2006. Zúčastnil sa Svetového pohára v roku 1996 a 2004. Spolu odohral 141 reprezentačných zápasov a dal v nich 18 gólov. Nosil reprezentačný dres s číslom 17.[12]
Slovensko dosiahlo najväčší úspech v histórii, keď sa stalo majstrom sveta. Višňovský strelil prvý gól vo finále proti Rusku už vo 22. sekunde zápasu, ktorý Slovensko vyhralo 4:3.
Slovenská reprezentácia získala bronzovú medailu po víťazstve 4:2 nad Českom. Višňovský sa dostal do All stars tímu, keď zaznamenal v 9 zápasov 4 góly, 8 asistencií a 11 plusových bodov.
Na šampionáte vo Viedni a Innsbrucku obsadilo Slovensko piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine (Bielorusko 2:1, Rusko 3:3 a Rakúsko 8:1), postúpilo do ďalších bojov z prvého miesta. V osemfinálovej skupine slovenská reprezentácia prehrala v súboji s Českom (1:5), ďalšie dva zápasy však zvládla (Švajčiarsko 3:1, Kazachstan 3:1). V skupine skončilo Slovensko na treťom mieste za Ruskom a Českom a v štvrťfinále sa stretlo s Kanadou. V dramatickom zápase prehralo 5:4 gólom Joe Thorntona, streleným 4 minúty pred koncom zápasu, a bolo vyradené z bojov o medaily.
Ľubomír Višňovský bol vyhlásený za najlepšieho obrancu Slovenska na Majstrovstvách sveta 2005. V hlasovaní novinárov o „All Star” tím skončil medzi obrancami na treťom mieste za Niklasom Kronwallom zo Švédska a Marekom Židlickým z Česka. V celkovom bodovaní získal 8 bodov za 2 góly (Rusku a Rakúsku) a 6 prihrávok na gól.
Slovensko obsadilo na olympiáde piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Ľubomír Višňovský odohral všetkých 6 zápasov, získal v nich dva body za jeden gól a jednu prihrávku.
Prijal pozvánku trénera Júliusa Šuplera na svetový šampionát v Kanade, bol považovaný za najväčšiu hviezdu mužstva. Slovensko po prehrách v základnej skupine s Nemeckom a Fínskom zostúpilo do boja o záchranu. V prvom stretnutí proti Slovinsku vyhralo 5:1, v druhom 4:3 po samostatných nájazdoch, pričom Višňovský premenil rozhodujúci. Skóroval aj v druhej tretine a bol vyhlásený za najlepšieho slovenského hráča v zápase. Na šampionáte spolu zaznamenal 2 góly a 7 asistencií, stal sa najproduktívnejším hráčom svojho tímu a bol zaradený spolu s Lašákom a Sekerom medzi trojicu najlepších hráčov Slovenska.[13]
Na domácom šampionáte Slovensko nepostúpilo do štvrťfinále a obsadilo 10. miesto. Višňovský následne vyhlásil koniec reprezentačnej kariéry. V roku 2013 toto rozhodnutie prehodnotil a vyjadril prianie hrať na ZOH 2014 v Soči.
[14]
↑Smutné lúčenie Višňovského: Bolo mi do plaču, aj kvôli Demitrovi [online]. šport.sk, 27.2.2016, [cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
↑ Višňovský v Top 50 najlepších ofenzívnych obrancov histórie NHL. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2010-11-05. Dostupné online [cit. 2021-09-13].
↑ abCHUDOBA, Nick. Kings’ 5 Best Slovakian Players in Franchise History [online]. thehockeywriters.com, 2021-04-08, [cit. 2021-09-13]. Dostupné online. (anglicky)
.jpg)
