Dublin (po írskyBaile Átha Cliath) je hlavné a najväčšie mesto Írska a zároveň aj najväčšie mesto na ostrove Írsko. Meno mesta je odvodené z írskeho dubh = čierny a linn = mláka, nádrž. Žije tu vyše 592-tisíc obyvateľov (2022), v aglomerovanej oblasti Greater Dublin Area žije 2 125 500 obyvateľov (r. 2022).[1] Rozloha Dublinu je 114,99 km². Za vlastný Dublin sa považuje mesto v administratívnych hraniciach grófstva Dublin City. Pôvodne bolo toto mesto založené ako centrum pre vikingský obchod s otrokmi.
Poloha a prírodné podmienky
Mesto sa nachádza pri východnom pobreží Írska v ústí rieky Liffey do Dublinského zálivuÍrskeho mora. Práve Liffey rozdeľuje Dublin na severnú (tzv. North Dublin) a južnú časť (tzv. South Dublin). Priemerná nadmorská výška v meste je 20 m n. m.
Podnebie je prímorské s pomerne teplou zimou a chladným letom. Priemerná ročná teplota je 10 °C. V januári je to 5 °C, v júli 15 °C. Najviac zrážok, až 76 mm dažďa, spadne v decembri. Naopak, najmenej zrážok, 50 mm dažďa, spadne v apríli. Najnižšia zaznamenaná teplota bola -12 °C, najvyššia 30 °C. Vlhkosť vzduchu sa pohybuje od 75% po 88%.
Dejiny mesta
Leinsternov dom, v ktorom sídlil parlament v 18.storočí
Prvý raz sa o Dubline (pod menom Eblana) zmienil geograf Klaudios Ptolemaios okolo roku 140. Významnejšiu úlohu však začal hrať až na sklonku 1. tisícročia. V 10. storočí boli na tomto mieste blízko seba dve osady. Vikingská osada An Dubh Linn a keltská osada nazvaná Áth Cliath. Názov prvej osady sa v budúcnosti stal základom anglického názvu mesta, názov druhého sa dnes používa v írčine. Práve vo vikingskej osade bola okolo roku 1030 založená katedrála Christ Church.
V roku 1169 sa v Írsku vylodili Normani a za krátky čas si podmanili väčšiu časť krajiny. Z Dublinu sa neskôr stalo základné stredisko ríše, ktoré nahradilo niekdajšie symbolické sídlo írskych kráľov, vrch Tara. Anglonormani začiatkom 13. storočia vybudovali dnešný Dublinský hrad. Neskôr v 16. storočí sa Angličanom podarilo presadiť svoju nadvládu nad celým Írskom.
Od 17. storočia sa mesto začalo čoraz viac rozširovať. Georgiánsky Dublin bol neskôr považovaný v Spojenom kráľovstve za druhé najhlavnejšie mesto, hneď po Londýne. Veľa z dnešnej architektúry pochádza práve z tohto obdobia. Veľkonočné povstanie v roku 1916, keď proti sebe stáli Angličania a Íri, spôsobilo, že veľa stavieb bolo zničených. Následne sa Írsky slobodný štát pustil do rekonštrukcie týchto stavieb (pre rekonštrukciu bol parlament presunutý do Leinsternovho domu). Zaujímavosťou je to, že niektoré známe ulice Dublinu sú ešte stále pomenované podľa krčiem a obchodov, ktoré sa nachádzajú v ich blízkosti. Dublin je hlavné mesto Írskej republiky od roku 1922.
Pamätihodnosti a turistické zaujímavosti
Custom house, sídlo ministerstva životného prostredia na severnom brehu rieky Liffey
Christ Church Cathedral (Katedrála Kristovho kostola) – najstaršia dublinská budova, pôvodne z 11. storočia, dnešná novogotická podoba pochádza z roku 1871. Chrám sa pýši prvkami románskej, anglickej a novogotickej architektúry.
Dublin Castle – Dublinský hrad s prepychovým vnútorným vybavením bol vybudovaný na príkaz kráľa Jána Bezzemka v rokoch 1204–1230.
National Museum (Národné múzeum) - je zaujímavé nielen svojimi stĺpmi a arkádami.
Bank of Ireland (budova Bank of Ireland, College Green) – bývalé sídlo írskeho parlamentu sa pýši svojou klasicistickou fasádou.
Kilmainham Gaol - Národný pamätník Írska a jeho histórie, bývalá väznica na západnom okraji centra. Bola postavená v druhej polovici 18. storočia a zažila potlačenie mnohých írskych povstaní, v roku 1916 tu bolo popravených 14 zo 16 vodcov Veľkonočného povstania.
St. Patrick's Cathedral (Katedrála Sv. Patrika) – najväčší kostol v Írsku, protestantská katedrála z roku 1171, v ktorej pôsobil takmer 30 rokov ako dekan autor Gulliverových ciestJonathan Swift. Je tu taktiež pochovaný.
Trinity College - najstaršia írska univerzita, založená Alžbetou I. v roku 1591. Komplex historických budov na pravom brehu Liffey s významnou knižnicou, v ktorej je uložený originál Book of Kells. Študoval tu tiež Bram Stoker, autor hororového románu Dracula.
Writers Museum (Múzeum spisovateľov) – k videniu sú tu nielen knihy, ale aj osobné spomienkové predmety básnikov.
Customs House (Colnica) podľa návrhu Jamesa Gandona dostavaná roku 1791, je reprezentatívny príklad klasicistického paláca v štýle gréckej antiky.
Smithfield Chimney – 67 metrov vysoký komín, slúžiaci dnes ako zasklená rozhľadňa.
Phoenix Park s Áras an Uachtaráin (Prezidentským palácom)
Ha'penny Bridge (Polpencový most) - nazvaný podľa mýtneho, ktoré sa na ňom vyberalo až do začiatku 20. storočia.
Panoramatická fotografia mesta Dublin
Administratívne rozdelenie
Územie mesta je rozdelené na 22 mestských obvodov. Ich číslovanie je jednotné: na sever od Liffey sú označené nepárnymi číslami, na juh od Liffey párnymi číslami. Číslovanie je zhodné s poštovými kódmi. Každý obvod tvoria viaceré mestské štvrte. Toto rozdelenie však nie je totožné s administratívnymi hranicami, nakoľko v najužšom zmysle slova je za Dublin považované len územie v rámci grófstva Dublin City. Dublin je rozdelený nasledovne:
Na iné účely (napr. volebných obvodov) je mesto rozdelené na 10 celkov:
Dublin Central
Dublin South-Central
Dublin South-East
Dublin North-Central
Dublin North-West
Dublin North-East
Dublin North
Dublin West
Dublin South-West
Dublin South
Konvenčne je k územiu Dublinu priraďované aj mesto Dún Laoghaire, ktoré vytvára vlastný obvod (po novom grófstvo Dún Laoghaire-Rathdown) a de iure je samostatným mestom.
