Po cestovaní v Galii, Antiochii či na východe a uvoľnenom nemravnom živote sa Hieronym dal na pokánie a nechal sa pokrstiť a neskôr proti svojej vôli vysvätiť za kňaza. Mal hlboké znalosti aramejčiny, gréčtiny a hebrejčiny. Pôsobil ako štátny sekretár pápežaDamaza I. Po jeho smrti sa utiahol do Betlehema, kde založil viaceré kláštory a hospic. Okrem prekladania Biblie sa doživotne venoval aj prekladom diel predošlých učencov a cirkevných otcov. Zachovali sa jeho početné homílie, polemiky a životopisy svätých. Hodnotné sú jeho komentáre k jednotlivým biblickým knihám.
Narodenie a krst sv. Hieronyma (miniatúra od Étienne Colaud z knihy Život svätého Hieronyma, asi 1520 –1525)
Sophronius Eusebius Hieronymus sa narodil pravdepodobne v roku 347 (prípadne medzi rokmi 340 až 345[4]) v Stridone, ktoré pravdepodobne ležalo na hranici Dalmácie a Panónie (dnes Slovinsko alebo Chorvátsko).[2][5] (Niektoré zdroje ho stotožňujú s dnešným mestom Strigov[4] alebo ho určujú blízko Ľubľany.[6]) Pochádzal z majetnej a nábožnej rodiny.[4] Keďže Hieroným bol veľmi nadaný, jeho otec ho podporoval vo vzdelávaní sa.[4] Hieronym bol však často neposedný, takže ho museli mnohokrát nútiť do učenia.[4][7]
Zhruba od roku 358 študoval v Ríme, pričom jeho učiteľmi boli aj prísny Aelius Donatus a Viktorinus.[4][8] Vďaka nim získal Hieronym hlboké znalosti gréckeho a latinského jazyka,[4] ako aj gramatiky, rétoriky a filozofie.[1] V kombinácii s jeho talentom sa z Hieronyma stal dobrý rečník.[4] Hieronym však postupne pod vplyvom Donata opustil svoje náboženské princípy. Spyšnel, stal sa ľahkomyseľným a vyhľadával svetské radovánky.[4] Postupne si však uvedomil, že musí zmeniť svoj život. Po dobe pokánia ho v roku 366pokrstilpápežLibérius.[1][6] Nasledujúci rok sa vydal do nemeckého Trevíra.[1][9] Opustil hlavné mesto a presunul sa za priateľom Rufinom do Aquilei (pri Benátkach).[4] Spriatelil sa s klerikmi, ktorý nasledovali biskupaChromácia.[10][11] Následne sa v roku 370 pripojil k Zboru blažených, skupine asketickýchmníchov.[9] Po roku však na otcovu žiadosť tento kláštor opustil, aby dohovoril svojej sestre, ktorá vystúpila z kláštora.[4]
Od roku 373 Hieronym uskutočnil viaceré cesty na Východ, kde vyhľadával rôzne (aj nekresťanské) mníšske spoločenstvá.[6][9] Od roku 374 pobudol nejaký čas aj u biskupaApolinára v Antiochii, ktorého prednášky často počúval.[1][3][8] Tam sa údajne na základe vnuknutia vo sne úplne zriekol štúdií pohanskej literatúry a rozhodol sa vzdelávať výhradne Bibliou a dokumentmi cirkevných otcov.[4] Z Antiochie sa s tromi spolubratmi utiahol na púšť Chalcis, aby pokračoval vo vzdelávaní sa vo Svätom písme a pokání.[1][5][6] Prísny asketický život vydržal počas štyroch rokov len Hieronym; dvaja spolubratia umreli na púšti a posledný sa vrátil domov.[4][8] V tomto období sa vzdelával v hebrejčine, pričom mu pomáhal konvertovaný Žid.[1][3][5] Popri tom porovnával rôzne opisy Biblie a opravoval nájdené chyby a nezrovnalosti.[4]
Uvádza sa, že Hieronym mal temperamentnú až výbušnú povahu.[9] Často bol lenivý.[9] Proti tomuto hlavnému hriechu bojoval pracovitosťou, pretože, ako uvádza vo svojich spisoch, „ak sme zaneprázdnení konaním dobra, sme menej prístupní na zlé pokušenia.“[9] Mnohí ľudia ho považovali za nepriateľského kvôli jeho agresívnemu sarkazmu, ktorý často prechádzal až do urážania.[8]
Pápežov sekretár
Svätý Hieronym
Aj keď sa Hieronym vzpieral a nepokladal za hodného, antiochijskýbiskup Paulín ho v roku 379 (niektoré zdroje uvádzajú 378[1]) vysvätil za kňaza.[4][5] Po vysvätení sa Hieronym snažil nevykonávať kňazskú službu, lebo ju nepovažoval za kompatibilnú s jeho povolaním.[5][8]
Keď v roku 382 pápež Damazus I. usporiadal synodu v Ríme, pozval na neho aj Hieronyma, ktorý sa už predtým stal známym pre svoju učenosť a početné preklady Origenesa a Eusebia.[1][3] Pápež ho vymenoval za svojho sekretára a dal mu za úlohu zrevidovať starý latinský preklad Biblie, tzv. Italu.[1][4] Hieronym sa podujal na tento projekt. Do pápežovej smrti (384) sa mu podarilo zrevidovať evanjeliá a žaltár.[10][8]
Počas tohto obdobia sa na neho obracalo veľa ľudí s rôznymi nábožensko-teologickými otázkami.[4] Hieronym kritizoval vtedajšie uvoľnené pomery, za čo si od mnohých politikov a svetských osobností vynútil hnev.[4] Nikto však na neho nevztiahol ruku, keďže bol pod pápežovou ochranou.[4]
Keď Damazus I. umrel, Hieronym bol takmer zvolený za nového pápeža. Prekazili to však intrigy tých, ktorí s ním nesúhlasili.[1] Odišiel preto z Ríma do Svätej zeme spolu so sv.Paulou a sv. Eustóchiou a ďalšími ženami, ktoré ho od jeho pobytu v Ríme nasledovali.[5][6][8] Hieronym spolu so ženami precestoval aj územia dnešnej Sýrie, Palestíny a Egypta, pričom vyhľadával svätých pustovníkov.[4] V roku 385 (alebo 386[6]) sa usadil v Betleheme,[9] kde potom založil tri ženské a jeden mužský kláštor.[12] Výstavbu financovali z Paulinho dedičstva.[5][12] Taktiež otvorili aj hospic a Hieronym zadarmo učil grécky a latinský jazyk miestne deti.[5]
Popri starostlivosti o pútnikov sa dlhodobo a systematicky venoval prekladu a výkladu Svätého písma.[4] Využil svoje hlboké znalosti a medzi rokmi 393 až 406 priamo z hebrejčiny a aramejčiny preložil do vtedajšej formy latinčiny celý Starý zákon okrem žalmov.[1] Tento preklad spolu s jeho korektúrou Nového zákona podľa gréckej pôvodiny (tzv. Septuaginty[3]) sa dnes označujú ako Vulgáta.[1] (Názov znamená „všeobecne rozšírený“, keďže Hieronym preložil Bibliu do hovorovej latinčiny, čím ho chcel sprístupniť všetkým.[10]) Pri biblickom preklade preferoval podľa možnosti doslovné preklady (slovo za slovom), pričom sa snažil aj dodržiavať pôvodné poradie slov, keďže išlo o texty vnuknuté Duchom Svätým.[3] (Pri nebiblických textoch preferoval voľnejší preklad zameraný hlavne na zmysel textu.[3])
Hieronymov preklad bol jeho súčasníkmi často kritizovaný, pretože vychádzal z hebrejskej pôvodiny (teda tzv. židovskej Biblie).[3] Vyčítali mu, že bezbožne zasahuje do textu, ktorý je považovaný za vnuknutý.[3] Sťažovali sa aj na horšie čítanie jeho prekladu, pretože to, čo v porovnaní so Septuagintou dopĺňal, označoval hviezdičkami, a to, čo bolo v Septuaginte nadbytočné oproti hebrejskému základu, označoval krížikom.[3] Obviňovali ho aj z falšovania a nedostatočnej pokory a úcty k prvotným prekladateľom Septuaginty.[10] Hieronym kritikom odkázal, že legendistický pôvod Septuaginty je vymyslený, uznával ju však ako vnuknutý text.[3]
Vulgáta bola vyhlásená za oficiálny latinský text Svätého písma počas tridentského koncilu[9] a je považovaná za Hieronymovo najdôležitejšie dielo.[1] Aj keď v minulosti niektorí prekladatelia kritizovali úroveň jeho prekladu, v súčasnosti sa na základe výskumu hebrejčiny a aramejčiny cení jeho dielo omnoho viac.[10]
Ďalšia spisovateľská činnosť
Ordo seu regula
V tomto čase Hieronym napísal aj svoje slávne diela – zachovalo sa 117 Hieronymových listov,[1][9] z toho 19 určených jeho súčasníkovi sv. Augustínovi. Jeho spis De viris illustribus (O slávnych mužoch) z roku 392 je zas prvým prehľadom dejín kresťanskej literatúry.[9] Obsahuje 135 životopisov cirkevných spisovateľov (od apoštola Pavla až po životopis samotného Hieronyma).[1] Zachovalo sa aj 96 homílií, ktoré väčšinou pojednávajú o žalmoch alebo úryvkoch z evanjelií.[1]
Komentáre biblických textov
Popri preklade Biblie vydával Hieronym aj svoje komentáre k jednotlivým biblickým knihám:[1][3]
Hebraicae quaestiones in libro Geneseos (Hebrejské otázky ku knihe Genezis) – v predslove tejto knihy podáva svoju obhajobu k námietkám jeho súčasníkov ohľadom jeho prekladu,[10]
Commentarioli in psalmos (Malé komentáre k žalmom; približne 390),
In Hieremiam prophetam libri sex (Šesť kníh komentára k prorokovi Jeremiášovi, 414 – 416),
Commentarii in quatuor epistulas Paulinas (Komentáre k štyrom Pavlovým listom),
Dialogus adversus Pelagianos (Dialóg proti pelagiánom) – v tomto diele vyvracal učenie Pelagiána, ktorý tvrdil, že Božia milosť nie je tak dôležitá pre spásu duše;
Altercatio Luciferiani et Orthodoxi (Hádka medzi luciferiánom a ortodoxným)
De virginitate B. Mariae (O panenstve blahoslavenej Márie)
Vita Malchi (Životopis Malcha) – v tomto diele priblížil rehoľný život
Iné spisy
Liber interpretationis hebraicorum nominum (Kniha výkladu hebrejských mien) – pri koncipovaní tohto diela Hieronym vychádzal z presvedčenia, že význam všetkých mien vychádza z hebrejčiny, „matky jazykov“.[10]
De situ et nominibus locorum hebraicorum (O polohe a názvoch hebrejských miest) – abecedne usporiadaný slovník miest v Palestíne, pričom obsahoval geografické a etymologické vysvetlenia k názvom miest, vodných plôch, krajov a aj božstiev.[10]
Napadnutie Betlehema a smrť
Keď v roku 419 zaútočili na Betlehem diví barbari a pelagiáni, zničili aj Hieronymom založené kláštory.[4] Hieronym sa zachránil a hneď, ako to bolo možné, sa vrátil do Betlehema, aby obnovil kláštory a aby pokračoval vo svojich prácach.[4] Bol však už vo svojom pokročilom veku slabý, navyše aj strácal zrak.[4] (Preto údajne posledné spisy diktoval.[4]) Hieronym skonal 30. septembra420 neďaleko Betlehemu.[2][11][13] Po úmrtí bol pochovaný do krypty zničeného kláštora,[4] blízko k hrobom sv. Pauly Rímskej a jej dcéry sv. Eustochium.[8]
Hieronym je často zobrazovaný v kardinálskom oblečení, aj keď v jeho dobe neexistovala táto hodnosť. (Francisco Zurbarán, približne 1640)
Svätý Hieronym býva zobrazovaný s levom, lebkou, písacím stolom, knihami či spismi.[4] Sú známe aj zobrazenia v púšti a na kolenách, pričom často drží kríž alebo kameň.[1] Ďalším atribútom je kardinálsky odev, aj keď Hieronym nebol nikdy vymenovaný do tejto hodnosti, keďže v jeho dobe ešte neexistovala.[1][8] Umelci ho tak zobrazovali z veľkej cirkevnej úcty.
↑ abcdefghiATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)
↑ abcdefWATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. Londýn : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)
↑ abcVATRTOVÁ, Lenka. Hieronym » 340-420 « učiteľ Cirkvi. Svätec, latinský cirkevný spisovateľ a jeden z najväčších učencov katolíckej cirkvi. [online]. Homílie.eu, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online. (po česky)
↑ abcdefghijklmFARMER, David Hugh. The Oxford Dictionnary of Saints. 5. vyd. New York : Oxford University Press, 2003. S. 1050. (po anglicky)
↑ abcdefghijKRASNOVSKÝ, Branislav. Ako nám môže byť svätý Hieronym vzorom v boji proti lenivosti - [online]. Christianitas, 2021-06-02, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
↑ abcdefghijKRUPA, Ján. Svätý Hieronym / Celý život zasvätil prekladaniu Svätého písma [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
↑ abcdefKRUPA, Ján. Život a dielo svätého Hieronyma [online]. www.lumen.sk, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.
↑ abBARING-GOULD, Sabine. The Lives of the Saints - January. Londýn : John C. Nimmo, 1898. S. 476. (po anglicky)
↑ abPápež vydal list k 1600. výročiu sv. Hieronyma: Láska k Svätému písmu [online]. m.tkkbs.sk, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.
↑KRUPA, Ján. Sv. Jána Pavla II. navrhli na učiteľa Cirkvi a patróna Európy [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
↑ abPETRÍK, Bohumil. Španielsky kardinál prevzal slovenský kostol v Ríme [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
↑Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)
↑MARUŠIAK, Jozef. Svätý Hieronym a rovná daň [online]. www.sme.sk, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.
Literatúra
"Dňa 15. júna : Svätý Hieronym." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 315-320. ISBN 80-7165-381-0
"Hieronym, prepodobný : 15. jún." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 261-263. ISBN 80-967341-1-3
SLEPIČKA, Martin. Úcta k svatému Jeronýmovi v českém středověku: K 1600. výročí smrti církevního otce svatého Jeronýma. Ostrava: Repronis, 2021. Dostupné online.
.jpeg)
