Hebrejčina (עברית) (ak sa chápe ako 1 jazyk) alebo hebrejské jazyky (ak sa chápe ako skupina jazykov) je označenie nasledujúcich semitských jazykov/nárečí:
špeciálne varianty (nárečia) v dôsledku veľkého geografického rozšírenia:
jemenská hebrejčina
mizrachijská hebrejčina
sefardská hebrejčina
aškenázska hebrejčina
samaritánska hebrejčina
tiberiadska hebrejčina
Najčastejšie sa slovo vzťahuje buď na novohebrejčinu, alebo na starohebrejčinu. Dnes slovo hebrejčina označuje spravidla novohebrejčinu, jazyk umelo vytvorený na základe starohebrejčiny.
Hebrejčina patrí do rodiny semitských jazykov do severozápadnej skupiny a do tzv. kanaánskych jazykov. Jej pôvod siaha zrejme do neskorej kanaánčiny. Najstaršie stopy kanaánskej reči s hebrejskými idiómami objavili archeológovia v Ras Šamra (Ugaritu) a pochádzajú z 20. storočia pred Kr.
Literatúra
Autorský kolektív pracovníkov LINGEA. Hebrejština: konverzace. Brno : Lingea, 2011.
SADEK, Vladimír. Novohebrejština. Praha : Academia, 1970.
WEINGREEN, Jacob. Učebnice biblické hebrejštiny. Praha : Karolinum, 2003.