Judáš Iškariotsky (Judáš je pogréčtená forma hebrejského mena Jehuda (hebr.יהודה, slov.Júda); Iškariotský je z hebr.איש קריות – muž z Kariotu) syn Šimona Iškariotského, bol jeden z dvanástich apoštolov a podľa Nového Zákona zradca Ježiša Krista.
Životopis
Judáš Iškariotský mal na starosti financie apoštolov, ale bol zlodej (Evanjelium podľa Jána 12,6).[1] Pri poslednej večeri Ježiš Kristus predpovedal, že ho Judáš zradí. Pred Veľkou nocou Judáš Iškariotský zradil Ježiša Krista za tridsať strieborných židovskej veľrade. V Getsemanskej záhrade označil Ježiša Krista tým, že ho pobozkal. Keď si uvedomil, čo spôsobil, spáchal samovraždu obesením.
Prenesený význam
Slovom judáš sa v prenesenom význame označuje zradca, podvodník, nedôveryhodný človek. Spojenie judášsky groš sa spája s nekalou činnosťou, korupciou, úplatnosťou či zradou. To isté platí aj o spojení judášsky bozk.[2]
Referencie
↑Evanjelium podľa Jána 12. kapitola - Ekumenický preklad [online]. biblia.sk, [cit. 2023-09-24]. Dostupné online.
↑judáš. In: Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, [cit. 2023-09-24]. Dostupné online.
