Junkers Ju 87 Stuka (skrátené označenie z nemeckého slova Sturzkampfflugzeug). Bol to jednomotorový strmhlavý bombardér používaný nacistickým Nemeckom počas 2. svetovej vojny. Charakteristický bol najmä svojimi krídlami do tvaru „W“ a kapotovaným podvozkom, na ktorom mal namontované sirény. Bol to vysoko špecializovaný stroj určený primárne na strmhlavé bombardovanie. Bol symbolom nemeckej bleskovej vojny, jeho slabiny sa prejavili v neskorších fázach vojny: najmä v bitke o Britániu, ako aj na východnom fronte.
Vznik a vývoj
Roku 1933 vypísalo Ríšske ministerstvo letectva súťaž na výrobu strmhlavého bombardéra. Súťaže sa zúčastnili firmy: Arado, Blohm & Voss, Heinkel a Junkers. Projekt firmy Junkers si nakoniec získal štátnu zákazku.
Predchodcom Ju 87 bolo podobne koncipované lietadlo Junkers K-47. Prvý prototyp Ju 87V1 vzlietol v septembri 1935. Stroj skonštruoval Herman Polman. Už vtedy získalo lietadlo svoje charakteristické črty, ako bola celokovová konštrukcia centroplánu, či krídla do tvaru „W“ Prototyp bol poháňaný motorom Rolls-Royce Kestrel V s maximálnym výkonom 525 k. Neskoršie prototypy sa líšili motorom Junkers Ju-210A s vyšším výkonom, jednoduchou smerovkou a priezorom v podlahe pre jednoduchšie bombardovanie. Výzbroj sa skladala okrem nesených bômb aj z dvoch guľometov MG 17 v krídlach a jedného MG 15 ovládaného strelcom, pre krytie zadnej polosféry. Prototypy mali nosnosť iba do 500 kg. Vo svojej dobe bol stroj celkovo dobrý, pomerne kvalitný a spoľahlivý. Skombinoval dobré letové vlastnosti, na svoju triedu dostatočnú manévrovateľnosť, dobrý výhľad z kabíny a presnosť zásahov pri bombardovaní, ktorá sa pohybovala okolo 30 m.
Čoskoro roku 1937 prišli prvé úpravy Ju 87A-0 a A-1 neskôr dokonalejšia A-2 s novým motorom Ju-210D s väčším výkonom (vyrobilo sa 262 strojov). Luftwaffe však mala k stroju výhrady. Ukázalo sa, že nemá dostatočný dostup, operačný dolet a malú nosnosť bômb. Tieto nedostatky mala odstrániť verzia B. Ju 87B-1 sa líšil od predchodcu odsúvateľným prekrytom (na predošlých verziách sa prekryt kabíny vyklápal do boku), inak navrhnutou prednou časťou trupu a krytom motora. Zmeny boli aj na podvozku, rádiovej anténe a smerovke. Na podvozkovú nohu bola namontovaná siréna tzv. systém Jericho. V prípade zapnutia vydávala siréna pri strmhlavom lete charakteristický kvílivý zvuk, ktorý mal mať psychologický účinok na nepriateľa počas útoku. Iný bol aj motor Ju-211A a neskôr D s výkonom 1000, či neskôr 1200 k. V decembri 1939 začala výroba verzie B-2. Tá sa líšila väčším vodným chladičom a drevenou vrtuľou, ktorá nahradila kovovú. Vylepšenia sa dočkala aj rádiostanica. Verzia B-2 mohla odniesť až 1 000 kg bômb. Tento typ sa dočkal svojho krstu ohňom v španielskej občianskej vojne neskôr v 2. svetovej vojne.
Popis konštrukcie
Junkers Ju 87D bol dvojmiestny, jednomotorový samonosný dolnoplošník. Kovová kostra krídiel, pevných aj pohyblivých chvostových plôch bola potiahnutá duralom. Krycie plechy boli takisto duralové. Radový motor s typickým chladičom poháňal trojlistú, drevenú vrtuľu s nastaviteľným uhlom nábehu listov. Podvozok bol pevný. Hlavné podvozkové nohy kapotované v typických aerodynamických „papučiach“ kvapkovitého tvaru. Výzbroj verzie D tvorili dva pevné guľomety MG 81 kalibru 7,92 mm a jeden pohyblivý dvojguľomet rovnakého kalibru.
Na rozdiel od niektorých súdobých strmhlavých bombardérov nemal bombovnicu ale bomby boli zavesené pod trupom a krídlami. Aby bomba pod trupom pri strmhlavom bombardovaní nepoškodila vrtuľu, bol tento stroj vybavený špeciálnou odhadzovacou vidlicou (Abweisergabel), ktorá pri odhode dostala bombu mimo okruh vrtule.
Počas prepadnutia Poľska, útoku na Holandsko, Belgicko a Francúzsko zaznamenali Ju 87B veľké úspechy a účinne pomáhali postupujúcim nemeckým jednotkám ako „lietajúce delostrelectvo“. Zaznamenali dokonca prvý zostrel, keď 1. septembra1939 zostrelili poľský PZL P.11c. Kryté prevahou stíhacích Bf 109 predvádzali exhibície v presnom bombardovaní vojenských i nevojenských cieľov a tak získali jednak fantastickými úspechmi (za priaznivých podmienok), ako aj výbornou propagandou priam legendárnu povesť univerzálnej všetkoničiacej zbrane. Ale už po jednom mesiaci nasadenia pri útokoch na Veľkú Britániu v roku 1940 britské stíhačky ukázali, že „Stuky“ sú vo svojej skutočnej podobe iba pomalé, neohrabané a nedostatočne ozbrojené jednoúčelové lietadlá a museli byť z bojov kvôli vysokým stratám stiahnuté. Nasadené boli preto v Stredomorí a Afrike, kde britské letectvo nebolo ešte také silné. Pokusom o zlepšenie stroja bola výroba verzie D. Tá bola nasadzovaná hlavne na východnom fronte, kde v prvých rokoch bojov bola skutočne veľkou oporou postupujúcich Nemcov. V roku 1942 však Sovietske vzdušné sily začali byť pre Luftwaffe rovnocenným súperom. Hneď ako stratili Nemci vzdušnú prevahu aj na tomto bojisku, skončili „Stuky“ ako aj éra ich strmhlavých náletov.
Zaujímavosťou bola verzia G, ktorá bola nasadená vo väčšom množstve prvýkrát v bitke v Kurskom oblúku. Taktika útoku na tanky vyzerala tak, že sa stroje zniesli z oblohy podobne ako pri strmhlavom bombardovaní, ale nezhadzovali bomby, ale mierili svoje kanóny na zadnú časť tankov. Tam sa nachádzalo ich najslabšie pancierovanie. Napriek tomu že množstvo nesenej munície do týchto 37 mm kanónov nebolo veľké, dokázali počas jedného letu zničiť až 6 tankov.
Nemecký bojový pilot Hans-Ulrich Rudel na strojoch Ju 87 a Fw 190 zničil v priebehu vojny 517 tankov.
Celkovo bolo vyrobených vyše 6 000 strojov Junkers Ju 87 všetkých verzii.
Ďalšie podverzie
Ju 87B-2 U1 alebo tiež (U2) – mala inú rádiostanicu
Ju 87B-2 U3 – mala zlepšené pancierovanie posádky
Ju 87B-2 U4 – verzia ktorá používala namiesto kolies, snežné lyže (nevyrábala sa sériovo)
Ju 87B-2 trop – verzia určená do púštnych podmienok
Ju 87C – určená pre lietadlové lode
Ju 87R-1 – mala predĺžený dolet, možnosť niesť vonkajšie prídavné nádrže a celková nosnoť zväčšená o 250 kg
Ju 87D-1 – bola najpočetnejšia verzia (1037 ks), ktorá bola upravená na základe prvých bojových skúseností. Zlepšené bolo najmä pancierovanie osádky, zmenila sa obranná výzbroj z MG 15 na dvojhlavňový MG 81Z, použitá bola novšia verzia motoru Ju-211F a neskôr od februára 1941 J. Úpravy sa dočkal aj podvozok a podvesy, takže lietadlo odnieslo až 1 800 kg bômb.
Ju 87D-1 trop – verzia určená do púštnych podmienok
Ju 87D-2 – verzia určená na ťahanie klzákov
Ju 87D-3 – verzia pre útoky na pozemné ciele (teda zmena, oproti strmhlavému bombardovaniu)
Ju 87D-4 – torpédový bombardér
Ju 87D-5 – verzia pre útoky na pozemné ciele, zlepšené pancierovanie, výzbroj 2x 20mm kanóny MG 151/20, zväčšené rozpätie krídel; niekoľko kusov tejto verzie bolo od marca 1943 vyrobených aj na Slovensku v továrni v Trenčianskych Biskupiciach
Ju 87D-6 – zjednodušenie predošlej verzie, nevyrábané sériovo
Ju 87D-7 a D-8 – nočné bombardéry, nový motor Ju-211P (1500 k), odstránené vzdušné brzdy
Ju 87E – opäť novšia verzia pre lietadlové lode, ktorá mohla niesť i torpéda
Ju 87F – verzia s väčším rozpätím krídel, nevyrábaná sériovo
Ju 87G – verzia odvodená sa od verzie D-5, ale špeciálne určená na boj proti tankom. Bola vybavená dvomi 37mm kanónmi BK-3,7. Vznikla na podnet nemeckého esa Hansa Urlicha Rudela lietajúcom na strojoch Ju 87. Skúšaná už v roku 1942. Prvýkrát nasadená v boji vo väčšom množstve roku 1943 v bitke v Kurskom oblúku.